|
|
2. Mojžišova 8. kapitola
1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vojdi k faraonovi a povieš mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
2 Ak ho nebudeš chcieť prepustiť, hľa, raním všetky tvoje kraje žabami,
3 takže sa rieka bude hemžiť žabami, a vyjdú z nej a vojdú do tvojho domu i do tvojej ložnice, vylezú na tvoju posteľ a polezú do domov tvojich služobníkov a na tvoj ľud i do tvojich pecí i do tvojich korýt.
4 I na teba i na tvoj ľud i na všetkých tvojich služobníkov polezú žaby.
5 A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju ruku so svojou palicou na rieky, na potoky a na jazerá a vyveď žaby na Egyptskú zem.
6 Vtedy vystrel Áron svoju ruku na egyptské vody, a vyšly žaby a pokryly Egyptskú zem.
7 A to isté urobili aj vedomci svojimi kúzly a vyviedli žaby na Egyptskú zem.
8 A faraon povolal Mojžiša a Árona a povedal: Modlite sa Hospodinovi, aby odstránil žaby odo mňa i od môjho ľudu, a prepustím ľud, aby obetoval Hospodinovi.
9 A Mojžiš povedal faraonovi: Maj u mňa tú česť: povedz mi, kedy sa mám modliť za teba, za tvojich služobníkov a za tvoj ľud, aby boly vyhladené žaby od teba a z tvojich domov? Zostanú iba v rieke.
10 A povedal: Zajtra. A Mojžiš riekol: Podľa tvojho slova. Aby si vedel, že nieto nikoho takého, jako je Hospodin, náš Bôh.
11 Tak tedy ujdú žaby od teba, z tvojich domov, od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu. Zostanú iba v rieke.
12 Vtedy vyšiel Mojžiš a Áron od faraona. A Mojžiš kričal k Hospodinovi o žaby, ktoré bol dopustil na faraona.
13 A Hospodin učinil podľa slova Mojžišovho, a vymrely žaby z domov, zo dvorov a z polí.
14 Vtedy ich zhŕňali na hromady, a nasmradila sa zem.
15 Ale keď videl faraon, že sa mu dostalo oddychu, zatvrdil svoje srdce a neposlúchol ich, tak ako povedal Hospodin.
16 A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju palicu a uder prach zeme, a premení sa na vši v celej zemi Egyptskej.
17 A učinili tak. Áron vystrel svoju ruku so svojou palicou a uderil prach zeme, a boly z neho vši na ľuďoch i na hovädách; všetok prach zeme sa obrátil na vši po celej zemi Egyptskej.
18 A urobili tak i vedomci svojimi kúzly, aby vyviedli vši, ale nemohli. A boly vši na ľuďoch i na hovädách.
19 Vtedy riekli vedomci faraonovi: Je to prst Boží. Ale srdce faraonovo sa posilnilo, a neposlúchol ich, tak ako povedal Hospodin.
20 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vstaň skoro ráno, a postav sa pred faraona, hľa, vyjde k vode. A povieš mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
21 Lebo ak neprepustíš môjho ľudu, hľa, pošlem na teba a na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy smesicu hmyzu, a domy Egypťanov budú plné smesice, ba ešte i tá zem, na ktorej sú.
22 A toho dňa učiním zvláštnu vec so zemou Gózen, na ktorej stojí môj ľud, že tam nebude smesice hmyzu, aby si zvedel, že ja Hospodin som prostred zeme.
23 A učiním rozdiel medzi svojím ľudom a medzi tvojím ľudom. Zajtra bude toto znamenie.
24 A Hospodin učinil tak, lebo prišla ťažká smesica hmyzu na dom faraonov a na dom jeho služobníkov i na celú zem Egyptskú, takže sa nakazila zem od smesice hmyzu.
25 A faraon volal na Mojžiša a na Árona a povedal: Iďte, obetujte svojmu Bohu tu v zemi.
26 Ale Mojžiš odpovedal: Nebolo by správne urobiť tak, lebo by to bolo ohavnosťou Egypťanom, keby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, bitné obeti. A keby sme zabíjajúc obetovali to, čo je ohavnosťou Egypťanom, pred ich očami, či by nás neukameňovali?
27 Pojdeme cesty troch dní na púšť a tam budeme obetovať bitné obeti Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako nám hovoril.
28 A faraon povedal: Ja vás prepustím, aby ste obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, na púšti, len neodchádzajte ďaleko. Modlite sa za mňa.
29 A Mojžiš povedal: Hneď ako vyjdem od teba, budem sa modliť Hospodinovi, a odíde smesica hmyzu od faraona, od jeho sluhov a od jeho ľudu, zajtra, len nech viacej neoklame faraon, takže by neprepustil ľudu, aby obetoval Hospodinovi.
30 Vtedy vyšiel Mojžiš od faraona a modlil sa Hospodinovi.
31 A Hospodin učinil podľa slova Mojžišovho a odstránil smesicu hmyzu od faraona, od jeho služobníkov a od jeho ľudu; nezostalo ani jedného.
32 Ale faraon zatvrdil svoje srdce i tento raz a neprepustil ľudu.
|
|