|
|
2. Mojžišova 4. kapitola
1 A Mojžiš odpovedal a riekol: Ale hľa, neuveria mi, a neposlúchnu môjho hlasu, pretože povedia: Neukázal sa ti Hospodin.
2 A Hospodin mu riekol: Čo je to v tvojej ruke? A on odpovedal: Palica.
3 A riekol: Hoď ju na zem! A keď ju hodil na zem, obrátila sa na hada. A Mojžiš utekal pred ním.
4 Ale Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku a chyť ho za chvost. A vystrel svoju ruku a lapil ho. A obrátil sa v jeho ruke na palicu.
5 Aby vraj vraveli, že sa ti ukázal Hospodin, Bôh ich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov.
6 A ešte mu riekol Hospodin: Nože vlož svoju ruku za svoje ňádra! A vložil svoju ruku za svoje ňádra. A keď ju vyňal, tu hľa, jeho ruka bola malomocná, biela jako sneh.
7 A riekol: Daj zase svoju ruku do svojich ňáder! A zase dal svoju ruku do svojich ňáder. A keď ju vyňal zo svojich ňáder, tu hľa, bola zase zdravá jako iné jeho telo.
8 A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia.
9 A bude, ak by neuverili ani obom týmto znameniam a neposlúchli na tvoj hlas, vtedy naberieš vody z rieky a vyleješ na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z rieky, sa premení a obráti sa na suchej zemi na krv.
10 A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, prosím, Pane! Ja nie som výmluvný človek ani pred týmto ani odvtedy, odkedy hovoríš so svojím služobníkom, lebo ja som ťažkých úst a ťažkého jazyka.
11 Na to mu riekol Hospodin: Ktože dal ústa človekovi alebo kto môže učiniť nemým alebo hluchým alebo vidiacim alebo slepým? Či azda nie ja Hospodin?
12 A tak teraz iď, a ja budem s tvojimi ústami a vyučím ťa, čo máš hovoriť.
13 A Mojžiš povedal: Pozri, prosím, Pane; pošli, prosím, toho, koho máš poslať.
14 Vtedy sa zanietil hnev Hospodinov na Mojžiša, a riekol: Či nie je Áron, Levita, tvoj brat? Viem, že on istotne bude hovoriť a tiež hľa, ide ti vústrety a keď ťa uvidí, bude sa radovať vo svojom srdci.
15 Budeš jemu hovoriť a vložíš slová do jeho úst, a ja budem s tvojimi ústami a s jeho ústami a naučím vás, čo máte robiť.
16 A on bude za teba hovoriť ľudu, a bude tak, že on ti bude ústami a ty mu budeš Bohom.
17 A túto palicu si vezmeš do svojej ruky, ktorou budeš činiť tie znamenia.
18 Vtedy išiel Mojžiš a navrátil sa k Jetrovi, svojmu svokrovi, a povedal mu: Nech, prosím, idem a navrátim sa ku svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a pozriem, či ešte žijú. A Jetro povedal Mojžišovi: Iď v pokoji.
19 A Hospodin riekol Mojžišovi v Madiansku: Idi, navráť sa do Egypta, lebo už pomreli všetci tí mužovia, ktorí hľadali tvoju dušu.
20 A Mojžiš vzal svoju ženu i svojich synov, posadil ich na osla a vrátil sa do Egyptskej zeme. A Mojžiš vzal palicu Božiu do svojej ruky.
21 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Keď ideš, aby si sa vrátil do Egypta, hľaď, aby si všetky tie zázraky, ktoré som položil do tvojej ruky, učinil pred faraonom, a ja zatvrdím jeho srdce, a neprepustí ľudu.
22 A povieš faraonovi: Takto hovorí Hospodin: Môj syn, môj prvorodený, je Izrael.
23 Povedal som ti: Prepusti môjho syna, aby mi slúžil. Ale si odoprel a nechcel si ho prepustiť. Preto hľa, zabijem tvojho syna, tvojho prvorodeného.
24 A stalo sa na ceste, v nocľažišti, že sa s ním stretol Hospodin a hľadal ho zabiť.
25 Vtedy vzala Cippora nôž, obrezala neobriezku svojho syna a vrhla ju k jeho nohám a riekla: Je isté, že si mi ženíchom krvi!
26 A upustil od neho. Vtedy riekla: Ženích krvi, pre obriezky.
27 A Hospodin riekol Áronovi: Idi v ústrety Mojžišovi na púšť! A išiel a stretol sa s ním na vrchu Božom a bozkal ho.
28 A Mojžiš vyrozprával Áronovi všetky slová Hospodinove, ktorý ho poslal, aj o všetkých znameniach, ktoré mu prikázal činiť.
29 A tak išiel Mojžiš a Áron, a shromaždili všetkých starších zo synov Izraelových.
30 A Áron hovoril všetky slová, ktoré hovoril Hospodin Mojžišovi, a činil znamenia pred očami ľudu.
31 A ľud uveril. A keď počuli, že Hospodin navštívil synov Izraelových a že videl ich trápenie, sklonili svoje hlavy a klaňali sa.
|
|