|
|
Jób 1. kapitola
1 Bol nejaký muž v zemi Úc, ktorému bolo meno Job. Bol to muž bezúhonný, priamy a spravedlivý, ktorý sa bál Boha a chránil sa zlého.
2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3 A mal dobytka sedem tisíc kusov drobného stáda, tri tisíce veľblúdov, päťsto párov volov, päťsto oslíc a služobníctva veľmi mnoho. A ten muž bol väčší od všetkých synov východu.
4 A jeho synovia chodievali a robievali hostiny po dome, každý na svoj deň. A posielavali a povolávali aj svoje tri sestry, aby jedly a pily s nimi.
5 A bývalo tak, že keď kolom obišly dni hostiny, posielaval Job a posväcoval ich a vstávajúc skoro ráno obetoval zápalné obeti podľa počtu všetkých ich. Lebo Job hovorieval: Možno, že zhrešili moji synovia a zlorečili Bohu vo svojom srdci. Tak to robieval Job po všetky tie dni.
6 A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan.
7 A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej.
8 A zase riekol Hospodin Satanovi: Či si si všimnul môjho služobníka Joba, že nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého?
9 Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: A či sa Job darmo bojí Boha?
10 Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si požehnal, a jeho dobytok sa náramne rozmnožil na zemi.
11 Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári!
12 Vtedy riekol Hospodin Satanovi: Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke, len na neho nevystri svojej ruky. A Satan vyšiel od tvári Hospodinovej.
13 A stalo sa jedného dňa, keď jedli jeho synovia a jeho dcéry a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
14 že prišiel posol k Jobovi a povedal: Voly oraly a oslice sa pásly vedľa nich,
15 a vtrhli Šebänia a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
16 Kým ešte tento hovoril, prišiel druhý a povedal: Oheň Boží padol s neba a roznietil sa na drobné stádo i na sluhov a strávil ich, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
17 Kým ešte tento hovoril, prišiel tretí a povedal: Chaldeji rozostavili tri čaty a vrhli sa na veľblúdov a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
18 A keď tento ešte nebol dopovedal, prišiel štvrtý a riekol: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
19 a hľa, prišiel veliký vietor zpoza púšte a uderil na štyri uhly domu, takže padol na mladých ľudí, a zomreli, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
20 Vtedy vstal Job a roztrhol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a padnúc na zem poklonil sa.
21 A riekol: Nahý som vyšiel zo života svojej matky a nahý sa ta navrátim. Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo.
22 V tom vo všetkom nezhrešil Job a neprivlastnil Bohu ničoho nerozumného.
|
|