|
|
Jób 21. kapitola
1 A Job odpovedal a riekol:
2 Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia.
3 Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.
4 Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti?
5 Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa.
6 Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo.
7 Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
8 Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami.
9 Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich.
10 Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne.
11 Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú.
12 Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly.
13 Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu.
14 A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.
15 Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?
16 Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.
17 Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?
18 Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor?
19 Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel!
20 Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho!
21 Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?!
22 Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?
23 Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný;
24 jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný,
25 kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého.
26 No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.
27 Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie.
28 Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných?
29 Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte?
30 Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?
31 Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí?
32 A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom.
33 Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu.
34 A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?
|
|