|
|
4. Mojžišova 24. kapitola
1 Vtedy keď videl Balám, že sa to ľúbi Hospodinovi, aby dobrorečil Izraelovi, neišiel už hľadať čarov ako vše predtým, ale obrátil svoju tvár k púšti.
2 A keď pozdvihol Balám svoje oči, videl Izraela, že leží podľa svojich pokolení, a prišiel na neho Duch Boží.
3 Vtedy začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Toto hovorí jako výrok Boží Balám, syn Beorov, a hovorí to muž, ktorý má otvorené oko;
4 hovorí ten, ktorý čuje reči silného Boha, ktorý vídava videnia Všemohúceho, ktorý keď aj upadne do spánku, má odkryté oči duše.
5 Oj, aké krásne sú tvoje stány, ó, Jakobe, tvoje príbytky, ó, Izraelu!
6 Tiahnu sa jako potočné doliny; sú jako zahrady popri rieke, jako stromy aloe, ktoré sadil Hospodin, ako cedry nad vodami!
7 Voda potečie z jeho vedier, a jeho semeno na mnohých vodách; jeho kráľ bude vyvýšený viacej než Agag a jeho kráľovstvo sa povznesie.
8 Silný Bôh ho vyviedol z Egypta; vládu má, jako je vláda jednorožca. Požerie národy, svojich protivníkov, a ich kosti rozdrví a poprebáda ich svojimi šípami.
9 Sklonil sa, leží jako lev a jako ľvica; ktože ju soženie, aby vstala?! Ten, kto ti bude žehnať, bude požehnaný; a kto by ti zlorečil, bude zlorečený!
10 Vtedy sa zapálil hnev Balákov na Baláma, a pľasknúc rukami riekol Balák Balámovi: Zlorečiť mojim nepriateľom som ťa povolal, a hľa, ty neprestajne dobrorečíš, toto už po tretí raz!
11 A tak teraz sa prac a utekaj na svoje miesto! Povedal som, že ťa budem veľmi ctiť, ale hľa, Hospodin nedal, aby sa ti dostalo cti.
12 Na to povedal Balám Balákovi? Či som azda nehovoril už aj tvojim poslom, ktorých si poslal ku mne,
13 že ani keby mi dal Balák plný svoj dom striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodinov a učiniť zo svojho srdca už či dobré či zlé? Povedal som, že čo mi bude hovoriť Hospodin, to budem hovoriť.
14 A teraz hľa, ja idem ku svojmu ľudu. Poď, dajúc radu oznámim ti, čo učiní tento ľud tvojmu ľudu v posledných dňoch.
15 Tu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Toto hovorí Balám, syn Beorov, a hovorí to muž, ktorý má otvorené oko,
16 a hovorí ten, ktorý čuje reči silného Boha, ktorý zná známosť Najvyššieho, vídava videnia Všemohúceho, ktorý, aj keď upadne do spánku, má odkryté oči duše.
17 Uvidím ho, ale nie teraz: pozorovať ho budem, ale nie z blízka. Hviezda vyjde z Jakoba, a povstane berla z Izraela, zbije kúty Moábove a rozdrtí všetkých synov hrmotu vojny.
18 Edom bude majetkom, i Seir bude majetkom, jeho nepriatelia. Ale Izrael dokáže hrdinskú silu.
19 A bude panovať pošlý z Jakoba a zahubí ostatok z mesta.
20 Keď uvidel Amalecha, začal i tu slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Amalech je počiatkom a prvotinou národov, a jeho sledné bude to, že zahynie navždy.
21 A vidiac Kénitu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Pevné je tvoje bydlisko, a tvoje hniezdo je položené na skalu!
22 Isteže nebude Kain na spálenie. Dokedy? Assúr ťa zavedie do zajatia.
23 A ešte započal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Oj, beda, kto bude žiť, keď to učiní silný Bôh?
24 Lode priplujú od brehov Kittím a zohnú Assúra, zohnú i Hébera; aj on zahynie navždy.
25 Potom vstal Balám, išiel a navrátil sa na svoje miesto. Aj Balák išiel svojou cestou.
|
|