|
|
Matúš 9. kapitola
1 A vstúpiac do lode preplavil sa na druhú stranu a prišiel do svojho vlastného mesta.
2 A hľa, priniesli mu porazeného, položeného na ležisku. A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Dúfaj, dieťa, odpustené sú ti tvoje hriechy.
3 A hľa, niektorí zo zákonníkov povedali sami v sebe: Tento sa rúha!
4 Ale Ježiš vidiac ich myšlienky povedal: Načo vy myslíte zlé veci vo svojich srdciach?
5 Lebo čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a choď?
6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje ležisko a iď domov!
7 A on vstal a odišiel domov.
8 A keď to videly zástupy, divily sa a oslavovaly Boha, ktorý dal ľuďom takú moc.
9 A keď išiel odtiaľ Ježiš, videl človeka menom Matúša, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním.
10 A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeníkmi.
11 A keď to videli farizeovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s publikánmi a s hriešnikmi?
12 A Ježiš počujúc to povedal (im): Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní.
13 Lež iďte a naučte sa, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.
14 Vtedy pristúpili k nemu učeníci Jánovi a povedali: Prečo sa my často postíme i farizeovia, a tvoji učeníci sa nepostia?
15 A Ježiš im povedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Ale prijdú dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť.
16 A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo jeho plnosť by odtrhla kus z toho rúcha a bola by ešte horšia diera.
17 Ani nevlievajú nového vína do vetchých kožíc, lebo ináče by sa kožice potrhaly, a aj víno by sa vylialo, aj kožice by sa zahubily; ale nové víno lejú do nových kožíc, a zachované je oboje.
18 Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo isté knieža, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zomrela, ale poď a vzlož na ňu svoju ruku, a bude žiť.
19 A Ježiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci.
20 A hľa, nejaká žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila odzadu a dotkla sa dole okraja jeho rúcha,
21 lebo riekla sama v sebe: Len keď sa dotknem jeho rúcha, budem uzdravená.
22 A Ježiš obrátiac sa a vidiac ju povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. A žena bola zdravá od tej hodiny.
23 A keď prišiel Ježiš do domu kniežaťa a videl pískajúcich na píšťaly a zástup, robiaci ruch a nepokoj,
24 povedal im: Odídite, lebo dievčatko nezomrelo, ale spí. A vysmievali sa mu.
25 A keď bol vyhnaný zástup, vošiel chopil dievčatko za ruku, a vstalo.
26 A tento chýr sa rozniesol o ňom po celej tej zemi.
27 A keď išiel odtiaľ Ježiš, išli za ním dvaja slepí, ktorí kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!
28 A keď vošiel do domu, pristúpili k nemu slepí. A Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? A oni mu povedali: Áno, Pane!
29 Vtedy sa dotknul ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery!
30 A hneď sa im otvorily oči. A Ježiš im prísne zakázal a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom!
31 Ale oni vyšli a rozhlásili ho po celej tej zemi.
32 A keď oni vychádzali, tu hľa, priviedli mu nemého človeka, posadlého démonom.
33 A keď bol démon vyhnaný, hovoril nemý. Vtedy sa divily zástupy a vravely: Nikdy nebolo nič také vidieť v Izraelovi.
34 Ale farizeovia hovorili: Kniežaťom démonov vyháňa démonov.
35 A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom.
36 A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera.
37 Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo.
38 Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.
|
|