|
|
4. Mojžišova 22. kapitola
1 A synovia Izraelovi sa rušali a rozložili sa táborom v Arbót-moábe, na druhej strane Jordána, naproti Jerichu.
2 A Balák, syn Cipporov, videl všetko, čo učinil Izrael Amorejovi.
3 Preto sa veľmi bál Moáb izraelského ľudu, lebo ho bolo mnoho, a preto sa hrozil Moáb synov Izraelových.
4 A Moáb povedal starším Madiana: Teraz požerie toto shromaždenie všetko, čo je vôkol nás, tak ako čo vôl požerie trávu na poli. A Balák, syn Cipporov, bol toho času kráľom nad Moábom.
5 Ten poslal poslov k Balámovi, synovi Beorovmu, do mesta Petora, ktoré je pri rieke v zemi synov jeho ľudu, zavolať ho povediac: Hľa, nejaký ľud vyšiel z Egypta a hľa, pokryl povrch zeme a usadil sa naproti mne.
6 Preto teraz, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud, lebo je mocnejší odo mňa. Snáď ho tak zmôžem; uderíme naň, a vyženiem ho zo zeme; lebo viem, že ten, koho ty požehnáš, je požehnaný, a komu zazlorečíš, bude zlorečený.
7 A tak išli starší Moábovi a starší Madianovi nesúc veštné vo svojej ruke. A keď prišli k Balámovi, hovorili mu slová Balákove.
8 A on im povedal: Prenocujte tu tejto noci, a dám vám odpoveď podľa toho, čo mi bude hovoriť Hospodin. A tedy zostaly moábske kniežatá u Baláma.
9 A Bôh prišiel k Balámovi a riekol: Kto sú to títo mužovia tu u teba?
10 A Balám povedal Bohu: Balák, syn Cipporov, moábsky kráľ, poslal ku mne s odkazom:
11 Hľa, toď ľud, ktorý ide z Egypta a pokryl povrch zeme! Poď teraz, prekľaj mi ho, snáď budem tak môcť bojovať proti nemu a zaženiem ho.
12 Ale Bôh riekol Balámovi: Nepojdeš s nimi! Nebudeš zlorečiť tomu ľudu, lebo je požehnaný.
13 Potom vstal Balám ráno a povedal kniežatám Balákovým: Iďte do svojej zeme, lebo mi nechce dať Hospodin, aby som išiel s vami.
14 A moábske kniežatá vstaly a prišly k Balákovi a riekly: Nechcel ísť s nami Balám.
15 Vtedy znova poslal Balák kniežatá, viaceré a slávnejšie ako tamtie.
16 A keď prišli k Balámovi, povedaly mu: Takto hovorí Balák, syn Cipporov: Nedaj sa, prosím, ničomu zdržať prijsť ku mne!
17 Lebo istotne ťa budem veľmi ctiť, a všetko, čo mi povieš, učiním. A tedy, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud!
18 Na to odpovedal Balám a riekol služobníkom Balákovým: Ani keby mi dal Balák plný svoj dom striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha, aby som učinil proti nemu už či malé a či veľké.
19 Ale však teraz zostaňte, prosím, aj vy tu tejto noci, aby som zvedel, čo bude ďalej hovoriť so mnou Hospodin.
20 A Bôh prišiel k Balámovi vnoci a riekol mu: Ak ťa prišli volať tí mužovia, vstaň, iď s nimi. Ale budeš robiť len to, čo ti ja budem hovoriť. .
21 A tak vstal Balám ráno, osedlal svoju oslicu a išiel s kniežatami Moábovými.
22 Ale hnev Boží sa rozpálil preto, že išiel. A anjel Hospodinov sa postavil do cestu, aby sa mu protivil, a on sa niesol na svojej oslici, a jeho dvaja služobníci s ním.
23 A keď videla oslica anjela Hospodinovho stáť na ceste, a že má svoj meč vytasený vo svojej ruke, oslica sa uhla z cesty a išla poľom. A Balám bil oslicu, aby ju uhnul na cestu.
24 Potom zastál anjel Hospodinov na úzkej ceste viníc, kde bol múr z jednej i z druhej strany.
25 A oslica vidiac anjela Hospodinovho pritisla sa ku stene a pritisla nohu Balámovi ku stene. Preto ju zase bil.
26 A anjel Hospodinov išiel opät ďalej a zastál na takom úzkom mieste, na ktorom nebolo cesty uhnúť napravo alebo naľavo.
27 A keď videla oslica anjela Hospodinovho, položila sa pod Balámom na zem. Preto sa rozhneval Balám a bil oslicu palicou.
28 Vtedy otvoril Hospodin ústa oslice, a riekla Balámovi: Čo som ti urobila, že ma biješ toto už po tretí raz?
29 A Balám povedal oslici: Lebo si robíš zo mňa blázna. Oj, aby som mal meč vo svojej ruke, je isté, že by som ťa teraz zabil.
30 Na to riekla oslica Balámovi: Či nie som ja tvoja oslica, na ktorej si jazdieval celý svoj život až do tohoto dňa? A či som azda mala voľakedy obyčaj robiť ti tak? A povedal: Nie.
31 Tu odkryl Hospodin oči Balámove, a videl anjela Hospodinovho stáť na ceste, ktorý mal svoj meč vytasený vo svojej ruke. A skloniac hlavu klaňal sa mu padnúc na svoju tvár.
32 A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo si bil svoju oslicu toto už po tretí raz? Hľa, ja som vyšiel protiviť sa ti, lebo táto cesta je zhubná predo mnou.
33 Keď ma videla oslica, vyhla sa mi toto už po tretí raz. A nech sa mi nevyhne, je isté, že by som i ja teba bol teraz zabil a ju by som bol nechal živú.
34 Vtedy povedal Balám anjelovi Hospodinovmu: Zhrešil som, lebo som nevedel, že ty stojíš naproti mne na ceste, a tak teraz, ak je to zlé v tvojich očiach, vrátim sa domov.
35 Ale anjel Hospodinov riekol Balámovi: Iď s tými mužmi! Avšak jedine to slovo, ktoré ti budem hovoriť, to budeš hovoriť. A tak išiel Balám s kniežatami Balákovými.
36 Keď počul Balák, že ide Balám, vyšiel mu naproti do mesta Moábovho, ktoré je na hranici Arnona, ktorý je na konci územia.
37 A Balák povedal Balámovi: Či som neposlal naozaj k tebe, aby ťa zavolali? Prečo si hneď neprišiel ku mne? Či azda preto, že by som ťa nemohol náležite uctiť?
38 No, Balám povedal Balákovi: Hľa, prišiel som k tebe. Ale i teraz, či azda budem môcť hovoriť niečo sám od seba? Slovo, ktoré Bôh vloží do mojich úst, to budem hovoriť.
39 A tak išiel Balám s Balákom, a prišli do Kirjat-chucót.
40 A Balák obetujúc nabil volov a drobného dobytka a poslal Balámovi a kniežatám, ktoré boly s ním.
41 A stalo sa druhého dňa ráno, že Balák pojal Baláma a vyviedol ho na výšiny Bála, odkiaľ videl koniec izraelského ľudu.
|
|