|
|
Náhum 2. kapitola
1 Pustošiteľ, ktorý všetko rozmetáva, vyšiel hore na tvoju tvár, ó, zem! Strážiť svoju pevnosť! Pozoruj na cestu, posilni bedrá, sober dovedna silu!
2 Lebo Hospodin navráti dôstojnosť Jakobovu jako dôstojnosť Izraelovu, pretože ich vyprázdnili lúpežníci a zkazili ich révy.
3 Štít jeho udatných je červený, silní mužovia sú odiati v šarláte, vozy v ohni ocele v deň jeho prípravy, a jedle pík sa mocne trasú.
4 Vozy šialene behajú po uliciach; s rachotom sa predbiehajú po námestiach; na pohľad sú jako fakle, lietajú ako blesky.
5 Spomenie si na svojich slávnych; budú klesať na svojich pochodoch, ponáhľať sa budú k jeho (mesta) múru, a útočný kryt je pripravený.
6 Brány od strany riek sú otvorené, a palác sa rozplýva.
7 Stojí! Dcéra Ninive bude odhalená, bude odvedená hore do zajatia, a jej dievky vedúc ju budú lkať ako holubice bijúc sa vo svoje prsia.
8 A Ninive bolo jako jazero, plné vôd, hneď od svojho začiatku. Ale ony utečú. Stojte! Postojte! budú volať; ale nebude toho, kto by sa ozrel.
9 Chvátajte striebro, chvátajte zlato, lebo veď nieto konca nahromadenému bohatstvu, sláve, pre všelijaké vzácne klenoty.
10 Prázdne a vyprázdnené, ba úplne spustošené bude Ninive. A srdce sa rozplynie; kolená budú trepotať; kŕčovitá bolesť bude po celých bedrách, a tváre všetkých zblednú.
11 Kde je peleš ľvov, to pastvisko pre ľvíčatá, kam chodieval lev a ľvica i mláďa ľva, a kde nebolo toho, kto by bol postrašil?!
12 Lev, ktorý trhajúc lovil pre potrebu svojich mláďat a dávil svojim ľviciam, naplňoval lúpežou svoje diery a svoje brlohy korisťou!
13 Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov; a popálim jeho vozy v dyme, tvoje ľvíčatá požerie meč, a vyplienim tvoju lúpež zo zeme, a nepočuje sa už viacej hlas tvojich poslov.
|
|