|
|
Marek 8. kapitola
1 V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Ježiš svojich učeníkov a povedal im:
2 Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť.
3 A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.
4 A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom?
5 A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem.
6 Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup.
7 A mali aj niekoľko rybičiek, a požehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali.
8 A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov.
9 A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich.
10 A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha.
11 A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho.
12 A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, že tomuto pokoleniu nebude dané znamenie.
13 A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu.
14 A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi.
15 A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho!
16 Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme.
17 Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce?
18 Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte,
19 keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť.
20 A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem.
21 A riekol im: Či ešte nerozumiete?
22 A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, žeby sa ho dotknul.
23 A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzložil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí?
24 A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy.
25 Potom zase položil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko.
26 A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom!
27 Potom vyšiel Ježiš i jeho učeníci do mestečiek Cezáree Filipovej. A na ceste sa pýtal svojich učeníkov a riekol im: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja?
28 A oni mu odpovedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že jeden z prorokov.
29 A on sa ich opýtal: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol mu: Ty si Kristus!
30 A prihrozil im, aby nikomu nehovorili o ňom.
31 Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho pretrpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych,
32 a otvorene hovoril to slovo. Vtedy si ho pojal Peter a začal ho karhať.
33 Ale on sa obrátil a vidiac svojich učeníkov pokarhal Petra a povedal: Idi za mnou, satane, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.
34 A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnou.
35 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni.
36 Lebo čo osoží človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil?
37 Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu?
38 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.
|
|