|
|
Lukáš 9. kapitola
1 A svolajúc si dvanástich svojich učeníkov dal im moc a právo nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy.
2 A poslal ich kázať kráľovstvo Božie a uzdravovať nemocných
3 a povedal im: Neberte ničoho na cestu ani palice ani kapsy ani chleba ani peňazí ani nemať po dvoje sukieň.
4 A do ktoréhokoľvek domu vojdete, tam zostaňte a odtiaľ vyjdite.
5 A čo do všetkých tých, ktorí by vás neprijali, idúc von z toho mesta i ten prach so svojich nôh straste na svedoctvo proti nim.
6 A tak vyšli a chodili po mestečkách zvestujúc evanjelium a uzdravovali všade.
7 A tetrarcha Heródes počul o tom o všetkom, čo sa to dialo od neho, a bol v rozpakoch, pretože niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych,
8 a niektorí, že sa Eliáš zjavil, a zase iní, že niektorý z dávnych prorokov vstal.
9 A Heródes povedal: Jána som ja sťal, ale kto je tento, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal možnosť vidieť ho.
10 A keď sa navrátili apoštolovia, rozprávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich odišiel osobitne na pusté miesta mesta, zvaného Betsaida.
11 A keď to zvedely zástupy, išly za ním. A prijal ich a hovoril im o kráľovstve Božom a tých, ktorí potrebovali liečenia, uzdravoval.
12 A deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali mu: Rozpusti zástup, aby odišli do okolných mestečiek a do domov v poli a tam prenocovali a našli si potravy, lebo tu sme na pustom mieste.
13 A povedal im: Dajte im vy jesť! A oni povedali: Nemáme viacej ako päť chlebov a dve ryby; iba ak by sme my išli a nakúpili pre všetok tento ľud pokrmov.
14 Lebo ich bolo asi päť tisíc mužov. A povedal svojim učeníkom: Usaďte ich v skupinách po päťdesiat!
15 A urobili tak a usadili všetkých.
16 A vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadnul do neba a požehnal ich a lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup.
17 A jedli a nasýtili sa všetci. A sobralo sa, čo sa im zvýšilo kúskov, dvanásť košov.
18 A stalo sa, keď sa modlil o samote, že boli s ním aj jeho učeníci, a opýtal sa ich a riekol: Čo hovoria tie zástupy o mne, že kto som ja?
19 A oni odpovedali a riekli: Ján Krstiteľ vraj, a iní, že Eliáš, a zase iní, že to niektorý z dávnych prorokov vstal.
20 A on im povedal: A vy čo hovoríte o mne, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol: Kristus, ten Boží.
21 A on im prihrozil a prikázal, aby toho nikomu nepovedali,
22 a riekol, že Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a tretieho dňa vstať z mŕtvych.
23 A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.
24 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni.
25 Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?!
26 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď prijde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov.
27 Ale pravdu vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho.
28 A stalo sa po týchto rečiach tak asi osem dní, že pojal so sebou Petra, Jána a Jakoba a vyšiel na vrch modliť sa.
29 A v tom, čo sa modlil, vzhľad jeho tvári bol razom iný, a jeho rúcho stalo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk.
30 A hľa, dvaja mužovia sa shovárali s ním, a boli to Mojžiš a Eliáš,
31 ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.
32 A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli obtiažení spánkom, ale prebdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch mužov, ktorí to stáli s ním.
33 A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, že povedal Peter Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť; urobme tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi, nevediac, čo hovorí.
34 A kým to hovoril, povstal oblak a zatônil ich. A báli sa, keď tamtí dvaja vchádzali do oblaku.
35 A hlas zavznel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milý Syn, toho počúvajte!
36 A medzitým, čo zavznel ten hlas, nachádzal sa Ježiš zase len sám. A oni mlčali o veci a nepovedali v tých dňoch nikomu ničoho o tom, čo videli.
37 A stalo sa nasledujúceho dňa, keď sišli s vrchu, že sa stretol s ním veliký zástup.
38 A hľa, muž zo zástupu zvolal a povedal: Ó, Učiteľu, prosím ťa, vzhliadni na môjho syna, lebo je mojím jednorodeným.
39 A hľa, duch ho pochytáva a zrazu kričí a trhá ho sem a ta s penami a ťažko odchádza od neho lomcujúc ním.
40 A prosil som tvojich učeníkov, žeby ho vyhnali, ale nemohli.
41 A Ježiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokiaľ budem u vás a ponesiem vás? Doveď sem svojho syna!
42 A keď ešte len prichádzal, trhnul ho démon a silne ním zalomcoval. Ale Ježiš pokarhal nečistého duch, uzdravil mládenca a odovzdal ho zpät jeho otcovi.
43 A všetci žasli nad veličenstvom Božím. A keď sa všetci divili všetkému tomu, čo činil, povedal svojim učeníkom:
44 Vy si zapamätajte tieto slová, lebo Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.
45 Ale oni nerozumeli tomu slovu, a bolo zakryté pred nimi, aby ho nepochopili, a báli sa ho opýtať na to slovo.
46 A prišla im myšlienka, že ktorý asi z nich je väčší.
47 Ale Ježiš vidiac myšlienku ich srdca pojal si dieťa a postavil ho vedľa seba
48 a povedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je najmenší medzi všetkými vami, ten bude veľký.
49 A Ján odpovedal a riekol: Pane videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami.
50 Ale Ježiš mu povedal: Nebráňte mu, lebo ten, kto nie je proti vám, je za vás.
51 A keď sa už doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, že pojde do Jeruzalema
52 a poslal poslov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritánskeho mestečka, aby mu tam prihotovili.
53 Ale ho neprijali, pretože jeho tvár bola obrátená ísť hore do Jeruzalema.
54 A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň sostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil?
55 Ale Ježiš sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ste vy ducha;
56 lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť. A išli do iného mestečka.
57 A stalo sa, keď išli, že mu povedal ktosi na ceste: Pane, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.
58 A Ježiš mu riekol: Líšky majú svoje skrýše, i nebeskí vtáci majú svoje hniezda; ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil.
59 A inému riekol: Poď za mnou! Ale on povedal: Pane, dovoľ mi, aby som prv odišiel a pochoval svojho otca.
60 Ale Ježiš mu povedal: Nechaj mŕtvych pochovať svojich mŕtvych, ale ty odídi a rozhlasuj kráľovstvo Božie!
61 A povedal aj iný: Pojdem za tebou, Pane, ale mi dovoľ prv rozlúčiť sa s tými, ktorí patria k môjmu domu.
62 Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Božieho.
|
|