|
|
Lukáš 20. kapitola
1 A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími
2 a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?
3 A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:
4 Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?
5 A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?
6 A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.
7 Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.
8 A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím.
9 A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.
10 A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.
11 A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.
12 Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.
13 Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.
14 Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.
15 A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?
16 Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!
17 Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?
18 Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.
19 A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.
20 A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.
21 A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;
22 či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?
23 Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?
24 Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.
25 A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.
26 A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.
27 A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli:
28 Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno.
29 Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný,
30 a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný.
31 I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli.
32 Naposledy po všetkých zomrela i žena.
33 Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.
34 A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa;
35 ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať,
36 lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.
37 A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým.
38 Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú.
39 Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal.
40 A viacej sa ho neopovážili nič opytovať.
41 A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?
42 Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43 dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!
44 Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?
45 A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
46 Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;
47 ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.
|
|