|
|
Lukáš 17. kapitola
1 A povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišly pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú.
2 Lepšie mu je, ak leží oslí žernov okolo jeho hrdla, a je vrhnutý do mora, než aby pohoršil jedného z týchto maličkých.
3 Vystríhajte sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, potresci ho; a jestli sa pokaja, odpusť mu.
4 A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa obrátil k tebe a povedal: Kajam sa, odpustíš mu!
5 A apoštolovia povedali Pánovi: Pridaj nám viery!
6 A Pán povedal: Keby ste mali vieru jako horčičné zrno, povedali by ste tejto moruši; Vykoreň sa a presaď sa do mora! A poslúchla by vás.
7 A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl?
8 Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!?
9 Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi.
10 Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.
11 A stalo sa, keď išiel do Jeruzalema, že išiel pomedzi Samáriu a Galileu.
12 A keď vchádzal do ktoréhosi mestečka, stretlo sa s ním desať malomocných mužov, ktorí sa postavili zďaleka
13 a hovorili povýšeným hlasom: Pane Ježišu, zmiluj sa nad nami!
14 A keď ich uvidel, povedal im: Iďte a ukážte sa kňazom! A stalo sa v tom, ako išli, že boli očistení.
15 A jeden z nich vidiac, že je uzdravený, vrátil sa velikým hlasom oslavujúc Boha
16 a padol na tvár k jeho nohám a ďakoval mu. A to bol Samaritán.
17 Vtedy odpovedal Ježiš a riekol: Či ich nebolo všetkých desať očistených? A kdeže tých deväť?
18 Či sa oni jako Židia nenašli takí, aby sa boli vrátili a dali Bohu slávu, iba tento cudzinec?
19 A jemu povedal: Vstaň a idi; tvoja viera ťa uzdravila.
20 A keď sa ho opýtali farizeovia, kedy prijde kráľovstvo Božie, odpovedal im a riekol: Kráľovstvo Božie neprijde s pozorovaním,
21 ani nepovedia: Hľa, tu! alebo: Tam hen! Lebo hľa, kráľovstvo Božie je medzi vami!
22 A učeníkom povedal: Prijdú dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka; ale neuvidíte.
23 A povedia vám: Hľa, tu! alebo: Hľa, tam hen! Nechoďte ani sa za tým nežeňte!
24 Lebo jako blesk, blýskajúci sa od jedného kraja pod nebom po druhý kraj pod nebom, ožaruje, tak bude aj Syn človeka v svoj deň.
25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým od tohoto pokolenia.
26 A jako bolo vo dňoch Noeho, tak bude aj vo dňoch Syna človeka;
27 jedli, pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a prišla potopa a zahubila všetkých.
28 Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli;
29 ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých.
30 Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka.
31 Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia zpät!
32 Pamätajte na Lotovu ženu!
33 Ktokoľvek by hľadal zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a ktokoľvek by ju ztratil, splodí ju k životu.
34 Hovorím vám, že tej noci budú dvaja na jednej posteli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.
35 Dve budú spolu mlieť; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.
36 Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.
37 A oni mu odpovedali a riekli: Kde, Pane? A on im povedal: Kde bude telo, tam sa shromaždia aj orli.
|
|