1 A bol istý muž s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Mícha.
2 Ten povedal svojej matke: Tých tisíc a sto šeklov striebra, ktoré ti vzali, a pre ktoré si ty kliala a vravela tak, že som to i ja počul, hľa, striebro je u mňa; ja som ho vzal: Vtedy povedala jeho matka: Nech je požehnaný môj syn Hospodinovi!
3 A tak navrátil tisíc a sto šeklov striebra svojej matke. A jeho matka povedala: Zasvätiť zasväcujem to striebro Hospodinovi zo svojej ruky za svojho syna, spraviť rytý a liaty obraz, a tak ho teraz vraciam tebe.
4 A tedy vrátil striebro svojej matke. A jeho matka vzala dvesto šeklov striebra a dala ho zlatníkovi, ktorý z neho spravil rytý a liaty obraz, a bolo to v dome Míchovom.
5 A tedy muž Mícha mal dom bohov a spravil efod a domácich bohov a naplnil ruku jedného zo svojich synov, vysvätil ho, a bol mu kňazom.
6 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.
7 A bol nejaký mládenec z Betlehema Júdovho, z čeľade Júdovej; bol to Levita a pohostínil tam.
8 A človek odišiel z toho mesta, z Betlehema Júdovho, aby pohostínil tam, kde by našiel príhodné miesto. A tak prišiel na vrch Efraimov až po dom Míchov idúc svojou cestou.
9 A Mícha mu povedal: Odkiaľ ideš? A on mu odpovedal: Som Levita z Betlehema Júdovho a idem pohostíniť tam, kde najdem príhodné miesto.
10 Na to mu povedal Mícha: Bývaj u mňa a buď mi za otca a za kňaza, a ja ti dám desať šeklov striebra na rok ako i potrebný odev a tvoju stravu. A Levita išiel.
11 Tak svolil Levita bývať s mužom, a mládenec mu bol ako jeden z jeho synov.
12 A Mícha naplnil ruku Levitu, a mládenec mu bol za kňaza a bol v dome Míchovom.
13 A Mícha povedal: Teraz viem, že mi Hospodin učiní dobre, pretože mám tohoto Levitu za kňaza.