|
|
Jób 8. kapitola
1 Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol:
2 Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor?
3 Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť?
4 Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia.
5 Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu,
6 keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti.
7 A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi.
8 Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. -
9 Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -
10 Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca?
11 Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody?
12 Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva.
13 Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie,
14 ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka.
15 Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí.
16 Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu;
17 na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia.
18 Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa.
19 Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. -
20 Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,
21 zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním.
22 Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.
|
|