|
|
Jób 27. kapitola
1 A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
2 Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu,
3 že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách,
4 nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti.
5 To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu.
6 Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní.
7 Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník.
8 Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu?
9 Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť?
10 Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času?
11 Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím.
12 Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť?
13 To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho.
14 Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba.
15 Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať.
16 Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata,
17 nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný.
18 Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik.
19 Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho!
20 Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci.
21 Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta.
22 Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť.
23 Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.
|
|