|
|
Ezdráš 3. kapitola
1 A keď prišiel siedmy mesiac, a synovia Izraelovi boli v mestách, shromaždil sa ľud ako jeden muž do Jeruzalema.
2 Vtedy vstal Ješua, syn Jocadákov, i jeho bratia, kňazi, i Zerubábel, syn Šealtielov, i jeho bratia a vystavili oltár Boha Izraelovho, aby obetovali na ňom zápalné obeti, jako je napísané v zákone Mojžiša, muža Božieho.
3 A tak postavili oltár na jeho základoch, lebo doliehal na nich strach od národov zemí, a obetovali na ňom zápalné obeti Hospodinovi, zápalné obeti ráno a večer.
4 A slávili slávnosť stánov, ako je napísané, obetujúc zápalnú obeť každého dňa v predpísanom počte a podľa poriadku každý deň to, čo bolo na ktorý deň nariadené,
5 a potom zápalnú obeť ustavičnú i na novmesiace i na všetky výročné slávnosti Hospodinove zasvätené a za každého dobrovoľne obetujúceho nejakú dobrovoľnú obeť Hospodinovi.
6 Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali obetovať zápalné obeti Hospodinovi, hoci chrám Hospodinov nebol ešte založený.
7 Ale dali peniaze kameniarom a tesárom a stravu, nápoj a olej Sidoncom a Týranom, aby dopravili cedrové drevo s Libanona po mori do Joppy podľa dovolenia Cýra, perzského kráľa, ktoré mali.
8 A druhého roku po svojom príchode k domu Božiemu do Jeruzalema, druhého mesiaca, začali Zerubábel, syn Šealtielov, a Ješua, syn Jocadákov, a ostatok ich bratov, kňazi a Leviti, jako i všetci, ktorí prišli zo zajatia do Jeruzalema, a postavili Levitov vo veku od dvadsať rokov a vyše, aby dohliadali na dielo domu Hospodinovho.
9 A tak stál Ješua, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia, synovia Júdovi, spolu, aby dohliadali na tých, ktorí konali prácu na dome Božom, synovia Chenadádovi, ich synovia a ich bratia, Leviti.
10 A keď kládli stavitelia základy chrámu Hospodinovho, postavili kňazov, oblečených v bohoslužobnom rúchu, s trúbami a Levitov, synov Azafových, s cymbalmi, aby chválili Hospodina podľa nariadenia Dávida, kráľa Izraelovho.
11 A chváliac a oslavujúc Hospodina odpovedali si navzájom, že je dobrý, že jeho milosť trvá nad Izraelom na veky. A všetok ľud pokrikoval veľkým krikom radostným chváliac Hospodina nad založením domu Hospodinovho.
12 Ale mnohí z kňazov a Levitov a z hláv otcov, starci, ktorí videli tamten prvý dom, keď zakladali tento dom pred ich očami, plakali veľkým hlasom, kým zase mnohí v radostnom pokrikovaní pozdvihovali svoj hlas,
13 takže ľud nemohol rozoznať hlasu radostného kriku od hlasu plačúceho ľudu, lebo ľud kričal veľkým krikom, takže bolo počuť hlas naďaleko.
|
|