|
|
Ezechiel 14. kapitola
1 Potom prišli ku mne nejakí mužovia zo starších Izraelových a sedeli predo mnou.
2 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
3 Synu človeka, títo mužovia vzložili svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padnúť do svojej neprávosti položili pred svoju tvár. Či by sa ma tí mali pýtať, a ja im odpovedať?
4 Preto im hovor a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Každému z domu Izraelovho, kto by si vzložil svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padať do svojej neprávosti by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi, tomu ja Hospodin odpoviem podľa toho, podľa množstva jeho ukydaných bohov,
5 aby som lapil dom Izraelov za ich srdce, pretože odcudziac sa mi odvrátili sa odo mňa pre svojich ukydaných bohov, všetci, koľko ich je.
6 Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Obráťte sa a odvráťte od svojich ukydaných bohov a od všetkých svojich ohavností odvráťte svoju tvár!
7 Lebo ktokoľvek z domu Izraelovho alebo z pohostínov, ktorý pohostíni v Izraelovi, kto by sa oddelil nenasledujúc ma a vzložil by svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu svojej neprávosti na padnutie by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi dopytovať sa ma za seba, tomu odpoviem ja Hospodin svojím spôsobom.
8 A obrátim svoju tvár proti tomu človekovi a zdrtím ho tak, že bude za znamenie a príslovia, a vytnem ho zpomedzi svojho ľudu, a zviete, že ja som Hospodin.
9 A prorok, keby sa dal naviesť, a hovoril by slovo, ja Hospodin navediem toho proroka a vystriem svoju ruku na neho a vyhladím ho zpomedzi svojho ľudu Izraela.
10 A tak ponesú svoju neprávosť; aká bude neprávosť toho, kto sa bude pýtať, taká bude i neprávosť prorokova,
11 aby neblúdili viacej, dom Izraelov, nenasledujúc ma ani aby sa nepoškvrňovali viacej všelijakými svojimi prestúpeniami, ale aby mi boli ľudom, a ja im budem Bohom, hovorí Pán Hospodin.
12 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
13 Synu človeka, keby zhrešila proti mne zem dopustiac sa nevernosti, a keby som vystrel na ňu svoju ruku a polámal by som jej palicu chleba a poslal by som na ňu hlad a vyplienil by som z nej človeka i hovädo,
14 a keby boli v nej títo traja mužovia: Noach, Daniel a Job, oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli len svoju dušu, hovorí Pán Hospodin.
15 Keby som uviedol ľútu zver na zem, a osirotila by ju, a bola by pustá na toľko, že by neišiel nikto cez ňu pre zver,
16 hoci by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, nevytrhli by synov ani dcér; oni sami by boli vytrhnutí, a zem by bola pustinou.
17 Alebo keby som uviedol meč na tú zem a keby som povedal: Meču, prejdi zemou! a keby som z nej vyplienil človeka i hovädo,
18 a čo by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, nevytrhli by synov ani dcér, ale iba oni sami by boli vytrhnutí.
19 Alebo keby som poslal mor na tú istú zem a vylial by som na ňu svoju prchlivosť v krvi, aby som vyplienil z nej človeka i hovädo,
20 a Noach, Daniel a Job by boli v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že by nevytrhli syna ani dcéry; oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli iba svoju dušu.
21 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Tým menej vytrhnú potom, keď pošlem svoje štyri zlé súdy, meč a hlad a ľútu zver a mor na Jeruzalem vyplieniť z neho človeka i hovädo!
22 A hľa, pozostane v ňom niečo uniklé, tí, ktorí budú vyvedení von, synovia a dcéry; hľa, tí vyjdú k vám, a uvidíte ich cestu a ich skutky a potešíte sa nad zlom, ktoré uvediem na Jeruzalem, nad všetkým tým, čo uvediem naň.
23 A potešia vás, keď uvidíte ich cestu a ich skutky a zviete, že nie darmo som učinil všetko to, čo som učinil na ňom, hovorí Pán Hospodin.
|
|