|
|
Efezským 4. kapitola
1 Prosím vás tedy ja väzeň v Pánovi, žeby ste chodili hodne povolania, ktorým ste povolaní,
2 s celou pokorou a krotkosťou, so zhovievavosťou znášajúci sa navzájom v láske,
3 usilujúci sa zachovávať jednotu Ducha v sväzku pokoja.
4 Jedno telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.
5 Jeden Pán, jedna viera, jeden krst,
6 jeden Bôh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých vás.
7 Ale jednému každému z nás je daná milosť podľa miery daru Kristovho.
8 Preto hovorí: Vystúpiac na výsosť zajal zajatie a dal ľuďom dary.
9 Ale to, že vystúpil, čože je iné, ako že aj prv sostúpil do hlbších častí ako je zem?
10 Ten, ktorý to sostúpil, je ten istý, ktorý aj vystúpil nad všetky nebesia, aby naplnil všetko.
11 A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov
12 na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie tela Kristovho,
13 až by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti plnosti Kristovej,
14 aby sme už neboli viacej nedospelými, zmietaní vlnami a sem a ta nosení každým vetrom učenia, závratníctvom ľudí, schytralosťou mámiť do bludu,
15 ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kristus,
16 z ktorého všetko telo, príslušne dovedna pojené a spolu viazané každým pojivom podávania výživy, podľa pôsobenia v miere jedného každého dielu vzrast tela si pôsobí na svoje budovanie sa v láske.
17 To teda hovorím a osvedčujem v Pánovi, aby ste vy už viac nechodili, jako aj ostatní pohania chodia, v márnosti svojej mysle,
18 zatemnení v rozume súc odcudzení životu Božiemu pre nevedomosť, ktorá je v nich, pre zatvrdenie ich srdca,
19 ktorí, keď otupeli do bezcitnosti, oddali sa nestudatosti páchať každú nečistotu nenasytnou žiadosťou.
20 Ale vy ste sa tak nenaučili Krista,
21 akže ste ho počuli a ste v ňom vyučení, jako je pravda v Ježišovi:
22 aby ste složili podľa drievneho spôsobu žitia vo vás vládnuvšieho starého človeka, rušiaceho sa v klamných žiadostiach,
23 a obnovili sa v duchu svojej mysle
24 a obliekli si nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravedlivosti a svätosti pravdy.
25 Preto složiac lož hovorte jeden každý pravdu so svojím blížnym, lebo sme si navzájom údami.
26 Hnevajte sa a nehrešte; slnko nech nezapáda nad vaším rozhnevaním sa,
27 ani nedávajte miesta diablovi.
28 Kto kradne, nech už viac nekradne, ale radšej nech pracuje robiac dobré vlastnými rukami, aby mal čo udieľať núdznemu.
29 Nech nevychádza nijaké mrzké slovo z vašich úst, ale ak je nejaké dobré na vzdelanie, práve potrebné, aby dalo milosť tým, ktorí počúvajú.
30 A nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste zapečatení ku dňu vykúpenia.
31 Každá horkosť a prchkosť a hnev a krik a rúhanie nech je odňaté od vás so všetkým, čo je nešľachetné a zlé.
32 Ale si buďte navzájom naproti sebe dobrotiví, ľútostiví, odpúšťajúci si, jako aj Bôh v Kristu odpustil vám.
|
|