|
|
2. Kronická 7. kapitola
1 A keď sa prestal Šalamún modliť, sostúpil oheň s nebies a strávil zápalnú obeť ako aj iné bitné obeti, a sláva Hospodinova naplnila dom,
2 takže nemohli kňazi vojsť do domu Hospodinovho, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov.
3 A všetci synovia Izraelovi hľadeli na to, keď sostupoval oheň i sláva Hospodinova na dom, a skloniac sa na kolená padli tvárou k zemi na dlažbu, klaňali sa a oslavovali Hospodina, že je dobrý, že jeho milosť trvá na veky.
4 Pritom kráľ a všetok ľud obetovali bitnú obeť pred Hospodinom.
5 A kráľ Šalamún obetoval bitnú obeť, dvadsaťdva tisíc volov a oviec sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Boží kráľ i všetok ľud.
6 A kňazi stáli pri svojich úradoch i Levitovia s nástrojami ku sprievodu spevu Hospodinovho, ktorých narobil kráľ Dávid oslavovať Hospodina, pretože jeho milosť trvá na veky, keď chválil Dávid Hospodina skrze nich, a kňazi trúbili naproti nim, a celý Izrael, všetci stáli.
7 A Šalamún posvätil prostredok dvora, ktorý je pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval zápalné obeti i tuky pokojných obetí, pretože medený oltár, ktorý spravil Šalamún, nestačil pojať zápal a obilný dar obetný a tuky.
8 A tedy slávil Šalamún slávnosť toho času sedem dní a celý Izrael s ním, shromaždenie, veľmi veliké, sídené z celej zeme, odtiaľ, ako sa ide do Chamatu, až po Egyptský potok.
9 Potom ôsmeho dňa slávili zvláštnu slávnosť, lebo posviacku oltára slávili sedem dní a ináče slávnosť sedem dní.
10 A dvadsiateho tretieho dňa siedmeho mesiaca prepustil ľud, všetkých do ich stánov, radujúcich sa a veselého srdca pre dobré, ktoré učinil Hospodin Dávidovi a Šalamúnovi a Izraelovi, svojmu ľudu.
11 A tak dostavil Šalamún dom Hospodinov i dom kráľov, i všetko, čo bolo prišlo na srdce Šalamúnovo, aby to učinil v dome Hospodinovom i vo svojom dome, sa mu podarilo.
12 Potom sa ukázal Hospodin Šalamúnovi vnoci a riekol mu: Počul som tvoju modlitbu a vyvolil som si toto miesto sebe za dom bitnej obeti.
13 Keby som zavrel nebesia, a nebolo by dažďa, a keby som rozkázal kobylkám, aby požraly úrody zeme, a keby som poslal mor na svoj ľud,
14 a keby sa zohnul, a tak sa pokoril môj ľud, nad ktorým je vzývané moje meno, a keby sa modlili a hľadali by moju tvár a odvrátili by sa od svojich zlých ciest, ja vyslyším z nebies, odpustím ich hriech a uzdravím ich zem.
15 Tedy teraz budú moje oči otvorené a moje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta.
16 A tak teraz som si vyvolil a posvätil som tento dom, aby tam bolo moje meno až na veky, a moje oči a moje srdce tam budú po všetky dni.
17 A ty, ak budeš chodiť predo mnou, jako chodil Dávid, tvoj otec, tak aby si činil podľa všetkého toho, čo som ti prikázal, a budeš ostríhať moje ustanovenia a moje súdy,
18 postavím pevne trón tvojho kráľovstva, jako som učinil smluvu s Dávidom, tvojím otcom, povediac: Nebude ti vyhladený muž, ktorý by panoval v Izraelovi.
19 Ale ak sa vy odvrátite a opustíte moje ustanovenia a moje prikázania, ktoré som dal pred vás, a jestli odíduc budete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať:
20 vyplienim ich, takých ľudí, zo svojej zeme, ktorú som im dal, i tento dom, ktorý som posvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tvári a dám ho za príslovie a za rezavý posmech medzi všetkými národami.
21 A tento dom, ktorý bol taký vyvýšený, spustne, takže každý, kto pojde popri ňom, sa zdesí a povie: Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi a tomuto domu?
22 A rieknu: Preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme, a chopili sa iných bohov a klaňali sa im a slúžili im, preto uviedol na nich všetko toto zlé.
|
|