|
|
2. Kronická 20. kapitola
1 A potom sa stalo, že prišli synovia Moábovi a synovia Ammonovi a s nimi iní z Ammonovcov proti Jozafatovi do vojny.
2 Vtedy prišli poslovia a oznámili Jozafatovi a riekli: Prišlo proti tebe veľké množstvo zo zámoria, zo Sýrie, a hľa, sú v Chacecon-támare, ktoré je En-gedi.
3 A Jozafat sa bál a obrátil svoju tvár hľadať Hospodina a vyhlásil pôst na celé Judsko.
4 Vtedy sa shromaždili synovia Júdu, aby hľadali pomoc od Hospodina, a prišli aj zo všetkých miest Júdových hľadať Hospodina.
5 A Jozafat sa postavil v shromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom, pred novým dvorom,
6 a riekol: Hospodine, Bože našich otcov, či nie si ty Bohom na nebi? A veď ty panuješ nado všetkými kráľovstvami národov, a v tvojej ruke je sila a udatnosť, a nieto nikoho, kto by sa mohol postaviť proti tebe!
7 Či si ty azda, náš Bože, nevyhnal obyvateľov tejto zeme zpred svojho ľudu Izraela? A dal si ju semenu Abraháma, svojho milovaného priateľa, na veky.
8 A bývali v nej a vystavili ti v nej svätyňu, tvojmu menu, povediac:
9 Keby prišlo na nás zlé, meč súdu, mor a hlad, a keby sme sa postavili pred týmto domom a pred tebou, pretože je tvoje meno v tomto dome, a keby sme kričali k tebe zo svojej úzkosti, vyslyšíš a zachrániš.
10 A teraz hľa, synovia Ammonovi a Moábovi a vrch Seir, cez ktorých prejsť si nedal Izraelovi, keď boli prišli z Egyptskej zeme, ale uhnuli od nich a nezahladili ich,
11 nuž hľa, oni sa nám odplácajú tým, že prišli, aby nás vyhnali z tvojho dedičstva, ktoré si nám dal večite.
12 Náš Bože, či nebudeš súdiť nad nimi? Lebo v nás nie je sily, aby sme obstáli pred týmto veľkým množstvom, ktoré prišlo na nás, ani my nevieme, čo by sme mali robiť, ale jedine na teba hľadia naše oči.-
13 A všetci synovia Júdovi stáli pred Hospodinom, aj ich drobné deti, ich ženy a ich synovia.
14 Vtedy prišiel na Jachaziela, syna Zachariáša, syna Benaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, Levitu zo synov Azafových, Duch Hospodinov prostred shromaždenia,
15 a riekol: Pozorujte, všetok Júda a obyvatelia Jeruzalema, i ty kráľu Jozafate! Takto vám hovorí Hospodin: Nebojte sa vy ani sa nestrachujte pred tým velikým množstvom, lebo nie vám je boj, ale Bohu.
16 Zajtra sídite na nich. Hľa, pojdú hore stráňou Cíc, a najdete ich na konci údolia pred púšťou Jeruel.
17 Nebude to vašou vecou bojovať v tomto boji. Postavte sa, stojte a vidzte spasenie Hospodinovo, ktorý je s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa ani sa nestrachujte! Zajtra vyjdite proti nim, a Hospodin bude s vami.
18 A Jozafat sa sklonil tvárou k zemi, a všetok Júda i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom klaňajúc sa Hospodinovi.
19 Potom vstali Levitovia zo synov Kehátovcov a zo synov Kórachovcov, aby chválili Hospodina, Boha Izraelovho, velikým hlasom, náramne.
20 A tak vstali skoro ráno a vyšli na púšť Tekoa. A keď vychádzali, Jozafat stál a povedal: Počujte ma, Júda a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a stojte verne; verte v jeho prorokov a konajte šťastne!
21 A keď sa poradil s ľudom, postavil spevákov Hospodinovi, a to aby chválili okrasu svätosti idúc pred ozbrojencami a aby hovorili: Oslavujte Hospodina, lebo jeho milosť trvá na veky!
22 A v tom čase, keď začali plesať a chváliť, dal Hospodin úkladníkov na synov Ammonových a Moábových a na obyvateľov vrchu Seira, ktorí boli prišli proti Júdovi, a boli porazení.
23 Lebo sa postavili synovia Ammonovi a Moábovi proti obyvateľom vrchu Seira, aby ich oddali úplnej záhube a aby ich zahladili. A keď dokončili proti obyvateľom Seira, pomáhali druh proti druhovi zahladiť.
24 Medzitým prišiel Júda na výhľadisko na púšť a obrátiac sa pozreli na množstvo. A hľa, videli, že sú mŕtvolami, ležiacimi na zemi, a že ani nebolo toho, kto by bol ušiel.
25 Vtedy prišiel Jozafat a jeho ľud pobrať ich korisť a našli jej u nich množstvo i majetku i klenotov u mŕtvol i vzácneho náradia, a nabrali si koristi každý toľko, že to až nemohli uniesť. A tri dni brali korisť, lebo jej bolo mnoho.
26 Potom štvrtého dňa sa shromaždili do doliny Berácha, lebo tam dobrorečili Hospodinovi. Preto nazvali meno toho miesta Emek-berácha, a tak sa volá až do tohoto dňa.
27 A vrátili sa všetci mužovia Júdovi aj mužovia Jeruzalema i Jozafat na ich čele, aby sa navrátili do Jeruzalema s radosťou, lebo im dal Hospodin radosť z porážky ich nepriateľov.
28 A prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a s trúbami do domu Hospodinovho.
29 A strach Boží prišiel na všetky kráľovstvá tých zemí, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraelovým.
30 A kráľovstvo Jozafatovo malo pokoj, a jeho Bôh mu dal odpočinutia zo všetkých strán.
31 A Jozafat kraľoval nad Júdom. Tridsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, a bola dcérou Šilchiho.
32 Chodil po ceste svojho otca Azu ani neuhol od nej robiac to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových.
33 Avšak výšiny neboly uhly, lebo ľud ešte nebol ustavil svojho srdca k Bohu svojich otcov.
34 A ostatné deje Jozafatove, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách Jehu-va, syna Chananiho, čo bolo vnesené do knihy kráľov Izraelových.
35 Potom sa spolčil Jozafat, judský kráľ, s Achaziášom, izraelským kráľom, ktorý páchal bezbožnosť.
36 Spolčil sa s ním preto, aby narobil lodí, ktoré maly ísť do Taršíša. A narobili lodí v Ecjon-gábere.
37 Vtedy prorokoval Eliézer, syn Dodavahú-va z Maréše, proti Jozafatovi povediac: Za to, že si sa spolčil s Achaziášom, Hospodin rozborí tvoje práce. Aj stroskotaly lode a nemohly ísť do Taršíša.
|
|