|
|
Žalmy 77. kapitola
1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm.
2 Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul.
3 V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť.
4 Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah.
5 Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že nemôžem hovoriť.
6 Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov.
7 Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma,
8 či ozaj Pán zavrhne na veky a či už viacej nikdy nepreukáže dobrotivosti?
9 Či je už navždy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie?
10 Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah.
11 A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môže pravica Najvyššieho.
12 Rozpomínať sa budem na skutky Hospodinove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna.
13 Premýšľam o každom tvojom skutku, a budem uvažovať o všetkých tvojich činoch.
14 Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?!
15 Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami.
16 Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah.
17 Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny.
18 Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta.
19 Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem.
20 Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají.
21 Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona.
|
|