|
|
Žalmy 44. kapitola
1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm synov Kórachových, vyučujúci.
2 Bože, svojimi ušami sme slýchali, naši otcovia nám rozprávali. Dielo si vykonal za ich dní, za dávnych dní.
3 Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a ich si osadil; porazil si národy a ich si rozplodil.
4 Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom, ani im nepomohlo ich rameno, ale tvoja pravica a tvoje rameno a svetlo tvojej tvári, pretože si ich ľúbil.
5 Ty, ty si môj Kráľ, ó, Bože! Prikáž hojnému spaseniu Jakobovmu.
6 V tebe pokolieme svojich protivníkov a v tvojom mene pošliapeme tých, ktorí povstávajú proti nám.
7 Lebo sa nenadejem na svoje lučište, ani ma nezachráni môj meč.
8 Ale ty si nás vše zachránil od našich protivníkov a zahanbil si tých, ktorí nás nenávideli.
9 Bohom sa chválime každý deň, a tvoje meno, ó, Bože, budeme chváliť na veky. Sélah.
10 No, hľa, odvrhol si nás a zahanbil a nevychádzaš s našimi vojskami.
11 Obrátil si nás nazpät od protivníka, a tí, ktorí nás nenávidia, rozchvátali si naše imanie.
12 Dal si nás, aby sme boli jako ovce na zjedenie, a rozptýlil si nás medzi pohanmi.
13 Predal si svoj ľud za nič a nežiadal si za nich veľkého predajného.
14 Učinil si to, aby sme boli svojim súsedom za potupu, za posmech a za útržku tým, ktorí bývajú vôkol nás.
15 Učinil si nás porekadlom medzi pohanmi a spôsobil si to, aby medzi národami krútili hlavou nad nami.
16 Každý deň je môj stud predo mnou, a hanba mojej tvári ma pokrýva
17 pre hlas potupujúceho a rúhajúceho sa, pre zlostnú tvár nepriateľa a pomstiaceho sa.
18 To všetko prišlo na nás, avšak sme nezabudli na teba ani sme klamom neporušili tvojej smluvy.
19 Naše srdce neustúpilo zpät, ani náš krok neuhnul od tvojej stezky,
20 keď si nás aj zdrvil na mieste šakalov a pokryl si nás tôňou smrti.
21 Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a rozprestreli ruky k cudziemu bohu,
22 či by toho nevyhľadal Bôh?! Lebo veď on zná tajnosti srdca.
23 Lebo pre teba sme vraždení každého dňa, považovaní sme za ovce na zabitie.
24 Precítni! Prečo spíš, ó, Pane? Prebuď sa; nezamietaj na večnosť!
25 Prečo skrývaš svoju tvár? A prečo zabúdaš na naše trápenie a na náš útisk?
26 Lebo naša duša je zohnutá až do prachu, a náš život je držaný pri zemi.
27 Povstaň nám na pomoc a vykúp nás pre svoju milosť!
|
|