|
|
Príslovia 7. kapitola
1 Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba.
2 Ostríhaj moje prikázania a ži a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka.
3 Priviaž si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca.
4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť,
5 aby ťa chránily od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami.
6 Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu,
7 a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu,
8 ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu,
9 na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy.
10 A hľa, nejaká žena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého;
11 štebotná bola a opovážlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome.
12 Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady.
13 A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu:
14 Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby;
15 preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa.
16 Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití.
17 Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou.
18 Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní.
19 Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu.
20 Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov až na deň, keď bude mesiac v splne.
21 Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov.
22 Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený,
23 až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život.
24 A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst.
25 Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch.
26 Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraždila.
27 Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.
|
|