|
|
Lukáš 8. kapitola
1 A stalo sa potom, že chodil po mestách a mestečkách kážuc a zvestujúc kráľovstvo Božie a tí dvanásti s ním,
2 aj niektoré ženy, ktoré boly uzdravené od zlých duchov a od nemocí, jako Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej bolo vyšlo sedem démonov,
3 a Johanna, manželka Chúzu, hospodárskeho správcu Heródesovho, a Zuzanna a mnohé iné, ktoré mu posluhovaly zo svojho majetku.
4 A keď sa schádzal veliký zástup, a tí z jednotlivých miest prichádzali k nemu, povedal v podobenstve:
5 Vyšiel rozsievač rozosiať svoje semeno. A v tom, ako rozsieval, niektoré padlo vedľa cesty a zašliapalo sa, a zožrali ho nebeskí vtáci.
6 A iné padlo na skalu a vzíduc uschlo, pretože nemalo vlahy.
7 A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho.
8 A opät iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný užitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!
9 A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Jaké je to podobenstvo?
10 A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli.
11 A podobenstvo je toto: Semä je slovo Božie.
12 A tí vedľa cesty sú, ktorí čujú, ale potom prichádza diabol a vyníma slovo z ich srdca, aby uveriac neboli spasení.
13 A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpádajú.
14 A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi života a nedonášajú užitku.
15 A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú slovo a donášajú užitok v trpezlivosti.
16 A nikto, keď zažne sviecu, nepokrýva jej nádobou alebo nestavia pod posteľ, ale stavia na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo.
17 Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť na javo.
18 Tedy hľaďte, jako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto nemá, od toho bude odňaté aj to, o čom sa domnieva, že to má.
19 A prišli k nemu matka a jeho bratia a nemohli sa k nemu dostať pre zástup.
20 A povedal mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť.
21 A on odpovedal a riekol im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí čujú slovo Božie a činia ho.
22 A stalo sa v ktorýsi ten deň, že vošiel do lode i jeho učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odplavili sa.
23 A keď sa plavili, usnul. A spustil sa búrny víchor na jazero, a loď sa im napĺňala, a boli v nebezpečenstve.
24 A pristúpiac zobudili ho a hovorili: Pane, Pane, hynieme! A on prebudiac sa pohrozil vetru a vlnám, a upokojily sa, a nastalo ticho.
25 A povedal im: Kde je vaša viera? A oni bojac sa divili sa a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ešte aj vetrom rozkazuje, aj vode, a poslúchajú ho?!
26 A preplavili sa do kraja Gadarénov, ktorý je naproti Galilei.
27 A keď vystúpil na zem, stretol sa s ním nejaký muž z toho mesta, ktorý mal démonov od dlhých čias a rúchom sa neodieval ani v dome nebýval, ale v hroboch.
28 A keď uvidel Ježiša, skríkol a padol pred ním a povedal veľkým hlasom: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Prosím ťa, žeby si ma netrápil!
29 Lebo velel nečistému duchu, aby vyšiel z človeka, pretože ho pochytával po dlhé časy, a hoci ho i reťazmi poväzovali a putami na nohách a strážili ho, on po každé roztrhal putá, a démon ho zaháňaval na púšť.
30 A Ježiš sa ho opýtal a riekol: Ako ti je meno? A on povedal: Legion. Pretože bolo mnoho démonov vošlo do neho.
31 A prosili ho, žeby im nenariadil odísť do priepasti.
32 A bolo tam veľké stádo svíň, ktoré sa pásly na vrchu. A prosili ho, žeby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im.
33 A démoni vyjdúc od človeka vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do jazera a potopilo sa.
34 A keď videli pasáci, čo sa stalo, utiekli a odíduc oznámili to v meste i v domoch v poli.
35 A vyšli vidieť, čo sa stalo, a prišli k Ježišovi, a našli sedieť človeka, z ktorého boli vyšli démoni, odiateho a majúceho zdravý rozum, pri nohách Ježišových, a báli sa.
36 A rozprávali im aj tí, ktorí to videli, jako bol posadlý uzdravený.
37 A prosilo ho celé to množstvo okolia Gadarénov, žeby odišiel od nich, lebo ich bola objala veľká bázeň. A on vošiel do lode a navrátil sa.
38 A muž, z ktorého boli vyšli démoni, ho prosil, žeby bol s ním. Ale Ježiš ho prepustil a povedal:
39 Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Bôh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Ježiš.
40 A stalo sa, keď sa navrátil Ježiš, že ho prijal zástup, lebo ho všetci čakali.
41 A hľa, prišiel istý muž, ktorému bolo meno Jairus, a to bol predstavený synagógy, ktorý padol k nohám Ježišovým a prosil ho, žeby vošiel do jeho domu,
42 lebo mal jednorodenú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá zomierala. A v tom, ako vošiel, tlačily ho zástupy.
43 A istá žena, ktorá bola v krvotoku od dvanástich rokov a ktorá bola na lekárov vynaložila všetku svoju živnosť a nemohla byť uzdravená od nikoho,
44 pristúpila odzadu a dotkla sa lemu jeho rúcha, a naskutku zastál tok jej krvi.
45 A Ježiš povedal: Kto sa ma to dotknul? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, ktorí boli s ním: Pane, zástupy ťa tisnú a tlačia, a hovoríš: Kto sa ma to dotknul?
46 Ale Ježiš povedal: Dotknul sa ma niekto, lebo ja som poznal, že vyšla odo mňa moc.
47 A keď videla žena, že vec nezostala v tajnosti, trasúc sa prišla a padla pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dotkla, povedala mu pred všetkým ľudom, aj to, jako bola naskutku uzdravená.
48 A on jej povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila; Iď v pokoji!
49 A kým on ešte hovoril, prišiel niekto od predstaveného synagógy a povedal mu: Tvoja dcéra už zomrela, neunúvaj Učiteľa!
50 Ale keď to počul Ježiš, odpovedal mu: Neboj sa, len ver, a bude zachránená.
51 A vojdúc do domu nedal nikomu vojsť so sebou iba Petrovi, Jánovi a Jakobovi a otcovi dieťaťa a matke.
52 A všetci plakali a nariekali nad ňou. A on povedal: Neplačte, veď nezomrela, ale spí.
53 A vysmievali ho vediac, že zomrela.
54 Ale on vyhnal všetkých von a chopil ju za ruku, zavolal a riekol: Dievča vstaň!
55 A jej duch sa navrátil, a vstala naskutku; a rozkázal, aby jej dali jesť.
56 A jej rodičia žasli. Ale on im prikázal, aby nikomu nepovedali o tom, čo sa stalo.
|
|