|
|
Józua 5. kapitola
1 A stalo sa, keď počuli všetci amorejskí kráľovia, ktorí boli za Jordánom, k moru, i všetci kananejskí kráľovia, ktorí boli pri mori, že Hospodin vysušil vody Jordána pred synmi Izraelovými, dokiaľ ho neprešli, ich srdce sa rozlialo jako voda, a nebolo v nich viacej ducha odvahy pred synmi Izraelovými.
2 V tom čase povedal Hospodin Jozuovi: Narob si ostrých nožov a obrež zase synov Izraelových po druhé.
3 A Jozua si narobil ostrých nožov a obrezal synov Izraelových pri Gibeat-haarálot.
4 A toto bola príčina, pre ktorú ich obrezal Jozua. Všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, ktorí boli mužského pohlavia, všetci mužovia, súci do boja, pomreli na púšti, na ceste, keď vyšli z Egypta.
5 Lebo obrezaní boli všetci, všetok ľud, ktorí vyšli, ale nikoho zo všetkého ľudu, z tých, ktorí sa narodili na púšti, na ceste, keď už boli vyšli z Egypta, neboli obrezali.
6 Lebo štyridsať rokov chodili synovia Izraelovi po púšti, dokiaľ nevyhynul všetok ten národ, mužovia, súci do boja, ktorí boli vyšli z Egypta, ktorí nepočúvali na hlas Hospodina, ktorým potom prisahal Hospodin, že im neukáže zeme, o ktorej prisahal Hospodin ich otcom, že nám ju dá, zem to, ktorá tečie mliekom a medom.
7 Ale ich synov postavil namiesto nich. Tých obrezal Jozua, pretože boli neobrezaní, lebo ich neboli obrezali na ceste.
8 A stalo sa, keď už bol obrezaný celý národ, všetci, že zostali každý na svojom mieste v tábore, dokiaľ sa nevyhojili.
9 A Hospodin riekol Jozuovi: Dneska som s vás odvalil pohanu Egypta. A nazval meno toho miesta Gilgal, a tak sa volá až do tohoto dňa.
10 A synovia Izraelovi táborili v Gilgale a slávili Veľkú noc, štrnásteho dňa toho mesiaca, večer, na rovinách Jericha.
11 A jedli z úrody zeme nasledujúceho dňa po Veľkej noci, nekvasené chleby a pražené zrno, práve toho istého dňa.
12 A tak prestala manna na druhý deň, keď jedli z úrody zeme, a už viacej nemali synovia Izraelovi manny, ale jedli z úrody Kananejskej zeme toho roku.
13 A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, že pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, stojí naproti nemu nejakí muž, a jeho vytasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a povedal mu: Či si ty za nás a či za našich protivníkov?
14 A muž odpovedal: Nie, lebo ja som knieža vojska Hospodinovho; teraz som prišiel. Vtedy padol Jozua na svoju tvár na zem a klaňal sa a povedal mu: Čo hovorí môj pán svojmu služobníkovi?
15 A knieža vojska Hospodinovho riekol Jozuovi: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Jozua urobil tak.
|
|