|
|
Izaiáš 17. kapitola
1 Bremä Damašku. Hľa, Damašek bude musieť uhnúť, takže nebude mestom, ale bude hromadou rozvalenín.
2 Opustené budú mestá Aroera; budú pre stáda, a budú ležať, a nebude toho, kto by poplašil.
3 Zanikne pevnosť z Efraima a kráľovstvo z Damašku, a čo do ostatku Sýrov: budú jako sláva synov Izraelových, hovorí Hospodin Zástupov.
4 A stane sa toho dňa, že schudobneje sláva Jakobova, a tučnota jeho tela schudne.
5 Bude, jako keď niekto v žatve soberie steblá do ruky, a jeho rameno sožne klasy, áno, bude, jako keď niekto sberá klasy v doline Refaim.
6 A zostanú z neho len paberky, jako keď vôkol otlčú olivu, že zostanú dve-tri nedozrelé olivky hore na vrchole, štyri-päť na jej vetviach, plodnej olivy, hovorí Hospodin, Bôh Izraelov.
7 Toho dňa bude hľadieť človek hore na svojho Učiniteľa, a jeho oči budú zrieť k Svätému Izraelovmu.
8 A nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, ani nepozrie na to, čo učinili jeho prsty, ani na háje ani na modlárske obrazy slnka.
9 Toho dňa budú mestá jeho sily jako opustené rumy lesa a vrchola brehu, ktoré opustili pohania pred synmi Izraelovými, a bude to pustinou.
10 Lebo si zabudla, dcéro Izraelova, na Boha svojho spasenia a nepamätala si na skalu svojej sily. Preto si nasadila rozkošných sadencov a nasadila si to cudzej révy.
11 V deň, v ktorý si ich posadila, hneď si ich aj ohradila a za rána, zavčasu, pečuješ o svoje semeno, aby išlo do kvetu. - Budeže to hromada žniva, v deň, v ktorý onemocneje, a pochytí ju smrteľná bolesť!
12 Beda! Počuť hukot mnohých národov, ktoré hučia ako hukot morí, a dunenie ľudstiev, ktoré dunia ako dunenie mohutných vôd.
13 Ľudstvá dunia ako dunenie mnohých vôd. Ale Hospodin to okríkne, a každý bude utekať ešte zďaleka a bude honený jako plevy na vrchoch pred vetrom a jako krútňava prachu pred víchrom.
14 Lebo v čas večera, hľa, prijde zdesenie, a prv ako nastane ráno, nebude ho. To bude údelom tých, ktorí nás olupujú, a losom tých, ktorí nás plienia.
|
|