1 Nože trúbu ku svojim rtom! Jako orol na dom Hospodinov! Pretože prestúpili moju smluvu, šeredne hrešili proti môjmu zákonu.
2 Pravda kričia na mňa. Môj Bože! Známe ťa, hovorí Izrael!
3 Ale Izrael opustil to, čo je dobré, nech ho tedy stíha nepriateľ.
4 Oni ustanovujú kráľa; ale to nie je odo mňa; ustanovujú kniežatá; a ja neviem o tom. Zo svojho striebra a zo svojho zlata narobili si modiel, aby boli vyťatí aj s ním.
5 Opustí ťa tvoje teľa, Samário! Môj hnev je rozpálený proti nim. Až dokedy nebudú schopní neviny?
6 Lebo z Izraela je aj ono; remeselník ho spravil, a nie je bohom. Istotne bude na trosky teľa Samárie.
7 Preto, že siali vietor, budú žať víchricu; nemáš stojatého obilia; to, čo narastie, nevydá múky, a keby aj vydalo, pohltia to cudzinci.
8 Izrael bude pohltený; už teraz sú medzi národami jako nádoba, v ktorej niet záľuby.
9 Lebo oni odišli hore do Assýrie, k divokému oslovi, ktorý je sám pre seba. Efraim najíma milencov.
10 Ale aj keď si najmú medzi národami, teraz ich shromaždím, a neočakávajú málo úľavy od bremena u kráľa kniežat.
11 Lebo Efraim narobil množstvo oltárov, aby hrešil; nato má oltáre, aby hrešil.
12 Napísal som mu veľké veci svojho zákona; považované sú jako voľačo cudzie.
13 Čo do bitných obetí z mojich darov, obetujú mäso a jedia; Hospodin nemá v nich záľuby. Teraz už sa rozpamätá na ich neprávosť a navštívi ich hriechy. Oni sa navrátia do Egypta!
14 A Izrael zabudol na svojho Učiniteľa a nastaväl si chrámov, a Júda namnožil ohradených miest. Ale pošlem oheň na jeho mestá, a požerie jeho paláce.