|
|
Habakuk 3. kapitola
1 Modlitba proroka Habakuka na šigjonót.
2 Hospodine, počul som tvoju povesť, bojím sa, Hospodine, tvoje dielo, oživ ho prostred rokov! Prostred rokov ho oznámiš! V zúrivom hneve budeš pamätať zľutovať sa!
3 Keď išiel Bôh a blížil sa od Témana a Svätý od vrchu Fárana, sélah, jeho sláva pokryla nebesia, a zem bola plná jeho chvály.
4 A blesk bol ako svetlo, papršleky mu vychádzaly z jeho ruky, a tam bol úkryt jeho sily.
5 Pred jeho tvárou išiel mor, a v jeho zápätí vychádzal páľčivý neduh.
6 Postál a zaklátil zemou, videl a zatriasal národami, a rozpadávaly sa večné vrchy, sklonily sa brehy večnosti; má večné cesty.
7 Pod trápením som videl stány Kúšana, triasly sa koberce zeme Madiana.
8 Či na rieky, ó, Hospodine, či azda na rieky bude horieť tvoj hnev, či tvoja prchlivosť proti moru? keď jazdíš na svojich koňoch, vezieš sa na svojich vozoch spasenia?
9 Obnažiť obnažené je tvoje lučište, splniť prísahy pokolení, dané slovo, sélah. Riekami si rozdelil zem.
10 Videly ťa, svíjaly sa vrchy; lejak prešiel ako povodeň; priepasť vydala svoj hlas, do výše pozdvihla svojej ruky.
11 Slnce i mesiac zastály utiahnuc sa do svojho obydlia, na svetlo svojich šípov ta pošly, na jas blesku tvojej kopije.
12 V zúrivom hneve si kráčal po zemi, v hneve si mlátil národy.
13 Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, na záchranu svojho pomazaného; srazil si hlavu z domu bezbožníka obnažiac všetko od základu až po hrdlo. Sélah.
14 Jeho vlastnými palicami si prebodol hlavu jeho bojovníkov, dohrmeli jako víchrica, aby ma rozptýlili; plesali, jako keby boli išli zožrať chudobného v kryte.
15 Šliapal si svojimi koňmi po mori, po hromade mnohých vôd.
16 Počul som, a zatriaslo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kostí, a triasol som sa na mieste, kde som stál, že sa mám upokojiť na deň súženia, na deň, keď prijde hore proti ľudu ten, ktorý ho bude hubiť.
17 Keby hneď aj nekvitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach,
18 ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia.
19 Hospodin, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách. - Náčelníkovi speváckeho sboru na moje neginóty.
|
|