|
|
Ezechiel 7. kapitola
1 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
2 A ty, synu človeka, takto hovorí Pán Hospodin zemi Izraelovej: Koniec. Koniec prišiel na štyri strany zeme.
3 Teraz už koniec na teba, a vypustím na teba svoj hnev a budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvrhnem na teba všetky tvoje ohavnosti.
4 A moje oko sa nezľutuje nad tebou, ani nebudem šetriť; ale uvrhnem tvoje cesty na teba, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, že ja som Hospodin.
5 Takto hovorí Pán Hospodin: Zlo, jedno zlo, hľa, prichádza.
6 Koniec prichádza, prichádza koniec; zobudil sa proti tebe; hľa, prichádza to.
7 Prichádza na teba tvoj osud, obyvateľu zeme; prichádza čas, už je blízko deň, totiž deň hrmotu a nie radostného výskotu po vrchoch.
8 Teraz už skoro vylejem na teba svoju prchlivosť a dokonám proti tebe svoj hnev, budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvrhnem na teba všetky tvoje ohavnosti,
9 a moje oko sa nezľutuje, ani nebudem šetriť, naložím na teba podľa tvojich ciest, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, že ja Hospodin bijem.
10 Hľa, ten deň, hľa, prichádza; vyšiel osud; pučí palica; kvitne spupná pýcha.
11 Ukrutnosť sa dvíha rastúc v palicu bezbožnosti. No, nezostane ničoho z nich, ničoho z ich množstva, ničoho z ich hukotu, ani nebude náreku nad nimi.
12 Prichádza čas, už sa priblížil deň! Ten, kto kupuje, nech sa neraduje, a kto predáva, nech nesmúti, lebo páľa hnevu ide na všetko jej množstvo, množstvo zeme Izraelovej.
13 Lebo ten, kto predal, nevráti sa už k predanému, hoci by ešte bol ich život medzi živými; lebo videnie, ktoré sa vzťahuje na všetko jej množstvo, sa nevráti a nikto sa neposilní svojou neprávosťou, čo do svojho života.
14 Budú trúbiť na trúbu a pripravia všetko, ale nebude toho, kto by išiel do boja, pretože páľa môjho hnevu sa vrhne na všetko jej množstvo.
15 Meč bude hubiť vonku, vnútri mor a hlad; ten, kto bude na poli, zomrie mečom, a kto bude v meste, toho strávi hlad a mor.
16 A jestli aj niektorí z nich uniknú útekom, budú na vrchoch, všetci budú úpieť ako holubi údolí, každý pre svoju neprávosť.
17 Všetky ruky sklesnú, a všetky kolená sa rozplynú jako voda.
18 A opášu si vrecia, a hrôza ich pokryje, na každej tvári bude stud, a na všetkých ich hlavách bude plešina.
19 Svoje striebro pohádžu na ulice, a ich zlato bude považované za nečistotu; ich striebro a ich zlato ich nebude môcť vytrhnúť v deň zúrivého hnevu Hospodinovho; nenasýtia svojej duše ani nenaplnia svojich vnútorností, pretože to bolo závadou ich neprávosti klesnúť.
20 A čo do jeho krásnej ozdoby, ktorú bol učinil pýchou, narobili v nej obrazov svojich ohavností a svojich mrzkostí. Preto som im ju obrátil v nečistotu.
21 A dám ju do ruky cudzozemcov za lúpež a bezbožníkom zeme za korisť, a poškvrnia ju.
22 A odvrátim svoju tvár od nich, a nepriatelia poškvrnia môj skrytý poklad, a prijdú naň ukrutníci a poškvrnia ho.
23 Sprav reťaz, lebo zem je plná krvavého súdu, a mesto je plné ukrutnosti.
24 Preto dovediem najhorších z pohanov, a budú dedične vládnuť ich domami, a učiním prietrž pýche mocných, a budú poškvrnení tí, ktorí ich posväcujú.
25 Záhuba ide, a budú hľadať pokoj, ale ho nebude.
26 Zkaza na zkazu prijde, a novina bude za novinou; budú hľadať videnie od proroka, ale zákon zahynie od kňaza a rada od starcov.
27 Kráľ bude žalostiť, a knieža si oblečie spustošenie, a ruky ľudu zeme budú predesené. Učiním im podľa ich cesty a budem ich súdiť ich súdmi, a zvedia, že ja som Hospodin.
|
|