|
|
2. Mojžišova 10. kapitola
1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vojdi k faraonovi, lebo ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som učinil tieto svoje znamenia v jeho strede,
2 a aby si rozprával v uši svojho syna a svojho vnuka to, čo som vykonal v Egypte, a moje znamenia, ktoré som učinil na nich, aby ste vedeli, že ja som Hospodin.
3 A tak vošiel Mojžiš a Áron k faraonovi, a riekli mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Dokedy sa nebudeš chcieť pokoriť predo mnou? Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
4 Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť môj ľud, hľa, zajtra dovediem kobylky na tvoju krajinu.
5 A pokryjú povrch zeme, takže nebude možné vidieť zem, a požerú ostatné, čo uniklo, to, čo vám pozostalo po ľadovci, a obžerú všetky stromy, ktoré vám pučia na poli.
6 A naplnia sa tvoje domy a domy všetkých tvojich služobníkov a domy všetkých Egypťanov, čoho nevideli tvoji otcovia ani otcovia tvojich otcov odo dňa, od ktorého len boli kedy ktorí alebo sú na zemi, až do tohoto dňa. A obrátiac sa vyšiel od faraona.
7 A služobníci faraonovi povedali jemu, faraonovi: Dokedy nám bude tento osídlom? Prepusti tých ľudí, aby slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, že zhynul Egypt?
8 A tak bol vrátený Mojžiš a Áron k faraonovi, ktorý im povedal: Iďte, slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto sú to všetci, ktorí pojdú?
9 A Mojžiš riekol: Všetci pojdeme, mladí i starí, naši synovia i naše dcéry; so svojím drobným stádom a so svojím dobytkom pojdeme, lebo máme slávnosť Hospodinovu.
10 A on im povedal: Nech je tak Hospodin s vami, jako vás ja prepustím i vaše drobné deti. Hľaďte, lebo je zlé pred vašou tvárou.
11 Nie tak, ale nože iďte vy mužovia samotní a slúžte Hospodinovi; lebo veď to hľadáte. A zahnali ich od tvári faraonovej.
12 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na Egyptskú zem pre kobylky, aby vyšly na Egyptskú zem a požerú všetku bylinu zeme, všetko, čo ešte zanechal ľadovec.
13 Vtedy vztiahol Mojžiš svoju palicu na Egyptskú zem, a Hospodin hnal východný vietor na zem celý ten deň i celú noc. A keď bolo ráno, doniesol východný vietor kobylky.
14 A kobylky vyšly na celú zem Egyptskú a spustily sa na všetky kraje Egypta v náramne veľkom množstve. Nebolo nikdy predtým takého množstva kobyliek ako to, ani po nich viacej takého nebude.
15 A pokryly povrch celej zeme, takže sa zatemnila zem, a požraly všetku bylinu zeme i všetko ovocie stromov, ktoré bol zanechal ľadovec, a nepozostalo ničoho zeleného ani na stromoch ani na poľných bylinách v celej zemi Egyptskej.
16 Vtedy sa ponáhľal faraon zavolať Mojžiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám.
17 A tak teraz odpusť, prosím, môj hriech už len tento raz, a modlite sa Hospodinovi, svojmu Bohu, žeby odstránil odo mňa len ešte túto smrť.
18 A vyšiel od faraona a modlil sa Hospodinovi.
19 A Hospodin obrátil západný vietor, od mora, veľmi silný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Nezostalo ani jedinej kobylky vo všetkých krajoch Egypta.
20 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových.
21 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku k nebesiam, a bude taká tma na Egyptskej zemi, že ju budú môcť nahmatať.
22 Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku k nebesiam, a povstala hustá tma po celej zemi Egyptskej, ktorá trvala tri dni.
23 Nevideli jeden druhého, ani nepovstal nikto zo svojho miesta ani sa nepohol za tri dni, ale všetci synovia Izraelovi mali svetlo vo svojich bydliskách.
24 Tu zavolal faraon Mojžiša a povedal: Iďte, slúžte Hospodinovi, len svoje drobné stádo a svoj dobytok zanechajte tu. I vaše deti nech idú a vami!
25 Ale Mojžiš riekol: Nie, ale i sám dáš bitné obeti a zápaly do našej ruky, aby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu.
26 Aj náš dobytok pojde s nami. Nezostane tu ani kopyta, lebo z toho vezmeme, aby sme slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. A my ani nevieme, čím budeme slúžiť Hospodinovi, dokiaľ ta neprijdeme.
27 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a nechcel ich prepustiť.
28 A faraon mu povedal: Idi odo mňa! Chráň sa, aby si viacej nevidel mojej tvári. Lebo toho dňa, ktorého by si uvidel moju tvár, zomrieš.
29 Na to odpovedal Mojžiš: Pravdu si povedal: neuvidím viacej tvojej tvári.
|
|