|
|
2. Kronická 30. kapitola
1 Potom poslal Ezechiáš poslov k celému Izraelovi a Júdovi, ba ešte aj listy napísal na Efraima a Manassesa, aby prišli do domu Hospodinovho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu.
2 Lebo kráľ sa bol uradil i jeho kniežatá i celé shromaždenie v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc druhého mesiaca,
3 lebo ju nemohli sláviť toho času, pretože sa nebolo posvätilo dosť kňazov, ani sa nebol shromaždil ľud do Jeruzalema.
4 Preto sa to videlo za dobré kráľovi i celému shromaždeniu.
5 A usniesli sa, že dajú vyhlásiť po celom Izraelovi, od Bér-šeby až po Dán, aby prišli sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, do Jeruzalema; lebo už dávno neboli slávili tak, ako je napísané.
6 A tak odišli poslovia-behúni s listami od kráľa a od jeho kniežat do celého Izraelska a Judska a hovorili podľa príkazu kráľovho: Synovia Izraelovi, navráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abrahámovmu, Izákovmu a Izraelovmu, a navráti sa k uniklému ostatku, ktorý vám pozostal uniknúc z ruky kráľov Assýrie.
7 A nebuďte jako vaši otcovia a jako vaši bratia, ktorí hrešili dopúšťajúc sa nevernosti proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, pre čo ich vydal za hroznú púšť, ako vidíte.
8 Preto teraz nezatvrdzujte svoje šije, jako robili vaši otcovia. Podajte ruku Hospodinovi a poďte do jeho svätyne, ktorú posvätil, aby bola svätá na veky, a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, a odvráti sa od vás páľa jeho hnevu.
9 Lebo keď sa navrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia najdú milosrdenstvo pred tými, ktorí ich zajali, takže sa navrátia do tejto zeme, lebo milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Bôh, a neodvráti svojej tvári od vás, jestli sa navrátite k nemu.
10 A keď chodili behúni z mesta do mesta po zemi Efraimovej a Manassesovej a až po Zabulona, smiali sa na nich a posmievali sa im.
11 Avšak niektorí mužovia z Asera, z Manassesa a zo Zabulona ponížili sa a prišli do Jeruzalema.
12 Áno, i na Júdovi bola dobrotivá ruka Božia, takže im dal Bôh jedno srdce, aby vykonali príkaz kráľov i kniežat, podľa slova Hospodinovho.
13 A tedy sišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nekvasených chlebov druhého mesiaca, shromaždenie veľmi veliké.
14 Vtedy vstali a odstránili oltáre, ktoré boly v Jeruzaleme, a odstránili aj všetky oltáre na kadenie a pohádzali do potoka Kidrona.
15 Potom zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia zahanbiac sa posvätili sa a doviedli zápalné obeti do domu Hospodinovho.
16 A stáli na svojom stanovišti podľa svojho poriadku, podľa zákona Mojžiša, muža Božieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov.
17 Lebo mnoho bolo v shromaždení takých, ktorí sa neboli posvätili, preto boli Levitovia nad zabíjaním veľkonočných baránkov za každého, kto nebol čistý, aby ich posvätili Hospodinovi.
18 Lebo veliká čiastka ľudu, množstvo z Efraima, Manassesa, Izachára a zo Zabulona, nebola sa očistila, ale jedli baránka inak, ako je napísané. Ale Ezechiáš sa modlil za nich povediac: Dobrotivý Hospodin nech pokryje hriech a tak odpustí
19 každému, kto ustavil svoje srdce hľadať Boha, Hospodina, Boha svojich otcov, hoc by aj nebol očistený podľa očisťovania, predpísaného svätyňou.
20 A Hospodin vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud.
21 A tak slávili synovia Izraelovi, ktorí sa našli v Jeruzaleme, slávnosť nekvasených chlebov sedem dní s veľkou radosťou, a chválili Hospodina deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nástrojami oslavujúc Hospodina.
22 A Ezechiáš hovoril k srdcu všetkým Levitom, ktorí vyučovali dobrej a užitočnej známosti Hospodinovej. A tak jedli obeti výročnej slávnosti sedem dní obetujúc bitné obeti pokojné a oslavujúc Hospodina, Boha svojich otcov.
23 A celé shromaždenie sa usnieslo na tom, že budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou.
24 Lebo Ezechiáš, judský kráľ, daroval obeťou pozdvihnutia shromaždeniu tisíc juncov a sedem tisíc kusov drobného dobytka; i kniežatá darovaly takým činom shromaždeniu tisíc juncov a drobného dobytka desať tisíc. A posvätilo sa množstvo kňazov.
25 A radovalo sa celé shromaždenie Júdovo i kňazi i Levitovia i celé shromaždenie tých, ktorí prišli z Izraela, i pohostíni, ktorí prišli zo zeme Izraelovej, ako aj tí, ktorí bývali v Judsku.
26 A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, izraelského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme.
27 Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba.
|
|