|
|
1. Tesaloničanom 4. kapitola
1 A tak ostatne, bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste v tom, ako ste prijali od nás, ako sa máte chovať a ľúbiť sa Bohu, jako sa aj chováte, aby ste v tom ešte väčšmi hojneli.
2 Lebo viete, ktoré príkazy sme vám dali skrze Pána Ježiša.
3 Lebo to je vôľa Božia - vaše posvätenie, aby ste sa zdŕžali od smilstva,
4 aby jeden každý z vás vedel zaobchodiť so svojou nádobou v posvätení a v česti,
5 nie v náruživosti žiadosti jako aj pohania, ktorí neznajú Boha,
6 aby neprekračoval a nekoristil vo veci svojho brata, pretože je Pán pomstiteľom všetkého toho, jako sme vám už aj prv povedali a osvedčili.
7 Lebo nepovolal nás Bôh nato, aby sme žili v nečistote, ale v posvätení.
8 Preto v tedy, kto opovrhuje, neopovrhuje človekom, ale Bohom, ktorý aj dáva svojho Svätého Ducha do nás.
9 A o bratskej láske vám netreba písať, lebo vy ste sami vyučení od Boha, aby ste sa milovali navzájom.
10 Lebo to aj činíte všetkým bratom v celej Macedonii. Ale vás napomíname, bratia, aby ste v tom ešte viac hojneli.
11 A snažte sa všemožne byť ticho a konať svoje a pracovať svojimi vlastnými rukami, tak ako sme vám prikázali,
12 aby ste sa chovali slušne pred tými, ktorí sú vonku, a nepotrebovali nikoho.
13 Ale nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli, aby ste sa nermútili jako aj ostatní, ktorí nemajú nádeje.
14 Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Bôh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.
15 Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli.
16 Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv;
17 potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.
18 Takže sa potešujte navzájom týmito slovami.
|
|