|
|
1. Jánov 3. kapitola
1 Vidzte, jakú lásku nám dal Otec - aby sme sa volali deťmi Božími, a sme nimi! Preto nás svet nezná, pretože jeho nepoznal.
2 Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.
3 A každý, kto má túto nádej na neho, očisťuje sa, tak ako je aj on čistý.
4 Každý, kto robí hriech, robí aj proti zákonu, a hriech je prestúpením zákona.
5 A viete, že sa on ukázal nato, aby sňal naše hriechy, a hriechu v ňom niet.
6 Nikto, kto zostáva v ňom, nehreší, a nikto, kto hreší, ho nevidel ani ho nepoznal.
7 Dieťatká, nech vás nikto nezvodí! Ten, kto činí spravedlivosť, je spravedlivý, tak ako je on spravedlivý.
8 Kto robí hriech, je z diabla, lebo diabol hreší od počiatku. Nato sa ukázal Syn Boží, aby zkazil diela diablove.
9 Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.
10 Po tom poznať deti Božie a deti diablove. Nikto, kto nečiní spravedlivosť, nie je z Boha, a ten, kto nemiluje svojho brata.
11 Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme milovali jeden druhého.
12 Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečože ho zabil? Preto, že jeho skutky boly zlé a jeho bratove spravedlivé.
13 Nedivte sa, moji bratia, ak vás svet nenávidí.
14 My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Ten, kto nemiluje brata, zostáva v smrti.
15 Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, že niktorý vrah nemá večného života, zostávajúceho v sebe.
16 Po tom sme poznali lásku Božiu, že on položil za nás svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za bratov.
17 A kto by mal majetok tohoto sveta a videl by svojho brata, že má nedostatok, a zavrel by pred ním svoje srdce, jako potom zostáva v ňom láska Božia?
18 Moje dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.
19 A po tom známe, že sme z pravdy a upokojíme pred ním svoje srdcia,
20 že keď nás obviňuje naše srdce, že Bôh je väčší, ako je naše srdce, a vie všetko.
21 Milovaní, keď nás neobviňuje naše srdce, máme smelú dôveru k Bohu
22 a všetko, čokoľvek prosíme, berieme od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a činíme to, čo je ľúbe pred ním.
23 A toto je to jeho prikázanie: aby sme verili menu jeho Syna, Ježiša Krista, a milovali jedni druhých tak, ako nám dal prikázanie.
24 A ten, kto zachováva jeho prikázania, zostáva v ňom a on tiež v ňom. A po tomto známe, že zostáva v nás - z Ducha, ktorého nám dal.
|
|